Nechcem byt vtieravý, ale aj básničku si žiadate.

Prológ
Stalo sa to takto,
ak to môžem prezradiť:
Spoznal som sa s matkou,
ktorá mohla dlho žiť.
A aj žila.

Raz sme sedeli v kafetérii
a len tak rozprávali o živote
a o jej každodennej clivote,
ktorú prežívala, odkedy bola na periférii
lebo jej dcéra odišla na Peugeote.

Povedala "takto sa to všetko
stalo, pubert, dedko:"
Boli sme tam totiž traja
ona, jej dedko a ja.

Rozhovor medzi Katkou a Katkinou kamarátkou vypočutý Katkinou matkou

Raz tak ráno matka stála
uprostred námestia.
Všetci sa tam nezmestia,
nie je to veľká sála.

Boli tam však aj ľudia,
ktorí matkinu pozornosť budia,
pretože ich pozná, ľúbi,
poznajú ich aj tie duby,

pod ktorými sedia smelo,
ako keby nehrmelo.
Avšak búrka zúri divá
a matka - zmätený divák

a poslucháč rozhovoru temného,
vykúka spoza duba jedného.
Katka s Julkou na lavičke teda
sedia a vedia, že teraz veda
neodpovie na ich otázky.

Julka vraví, aby doniesli
Števovi basu piva,
Katka radšej obeživa
slovenského by mu dala,
aj ked len z matkinho mála.

Matke sa nožík vo vrecku otvára,
lebo nechce, aby jej Katka z pohára,
v ktorom peniaze skryté drží,
brala dcéra peniaze, mladí sú drzí.

No ale prečo chcú Števovi peniaze
či pivo dávať?
Nestačí mu vďakou mávať?
Nie veru. Pišta zlý je, vypočítavý
a chodí aj na krúžok výpočtový.

Tam sa naučil robiť s internetom
a teraz chodí na Birdz a tam ako abaffy tom
chodi a sleduje webky.
Mava z toho tazke depky.

No a spravil Katke i Julke webku,
lebo ony na krúžok nechodili.
Darmo, sprosté sa narodili.
Števo teda za peniaze urobil im webku

a teraz ich vymáha. Je to sviňa človek.
Za peniaze by Števo urobil čokoľvek.
Teraz vraví, plaťte mi veľmi.
Inak zruším webku vám, som zlý veľmi.

Ale baby naše sú náramne vychcané tiež.
Vravia, dobre, vezmem mamke z pohára. Vieš,
nebude to ale za jednu webku.
Z toho by mamka mala depku.

Tento rým sa tu vyskytol už druhýkrát,
lacný rým - to pubertov kamarát.

Števo, dáš mi ty tvojho pežóta
za mamkin pohár peňazí, sedí,
ty stará alikvóta?

Števo, ten starý osliznutý vecheť
si predstavoval neviem aký
demižón, to radšej nechci vedieť,
ale čakal proste veľké prachy.

Kľúčiky od peugeotu dal vďačne
ale nezabudol, šibal, dodať:
"Ale budeš na ňom choďať (nevedel dobre, chudák, slovensky)
až kým rok 2010 nezačne!"

Katke hrdlo stislo.
To nemôže svojej mamke spraviť
pretože ona ju veľmi miluje
a preto ju nechce zradiť.

jé. nechce zradiť.

Avšak čo už? V tlaku človek nedobre jedná,
to potvrdí životná skúsenosť nejedna.
Slovo dalo slovo a odvtedy mamka
nevidela ani pohár s peniazmi,
ani Katku. Rok 2010 ešte nezačal.

Prečo, mami, prečo???

Bol som svedkom matkinho plaču,
tam, v tej kafetérii, náčuv
matkiných starostí mi vrásku
na tvári vyrysoval. Lásku

k starej žene som pociťoval
a vravím "prečo, mami, prečo?"
Ona vraví "synak, vezmem si ťa.
Na večeru spravím lečo.

Mám ťa, synak, rada, lebo lacné
rýmy, to je tvoje. A čo je lacné,
to mám rada, lebo už nemám tie peniaze
z pohárika. Ale čo tam po tom, že?

Ako investigatívneho reportéra ma
však zaujímala jedna neznáma:
Prečo, mami, prečo si nezamedzila
tej tragédii, čo si prežila?

"Vieš, synak," ona praví,
"Ja som tam pri tom dube zaspala,
bola som vtedy v dobrom zdraví
a nemala som ešte problémy s
nespavosťou ako dnes. Émys.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár