Ovce. Všade boli tie prekliate ovce. Jozefovi padlo zaťažko každý večer ich zvolávať do studní a cechov. "Naozaj nie, ja som sa toho za tých dvetisícštyridsaťpäť týždňov prejedol. Stále len "ooooo, ovce ovce podte sem, donesiem vám kružidlo." To už nie je pre mňa. Mal by som znovu zavítať medzi ľudí."

A tak Jozef, zmenivší si meno na Zrúťšif Mužlklkov-Bančus, nasadol na štvorhran srdca jeho ženy a verného psa Dunča (mali spoločný štvorhran srdca, lebo Jozef nevládal uživiť celú rodinu) a za pár hodín bol na polceste do mesta. Tam sa zastavil (na tej polceste) v útulnej krčmičke zvanej 4U. Rozkázal si párky s horčicou, ale mali iba kečup, tak si dal iba kečup. Potom bola celkom sranda, lebo Jozef, teraz však už Zrúťšif Mužlklkov-Bančus, povedal čiašnikovi "A jedno pivo, poprosim Vas." A čiašnik na to "ale veď viete, že máme iba kečup." A smial sa ako šialeny.

Po tomto milom sklamani Zrúťšif rozmýšľal, či nerobí hlúposť, že sa vracia medzi ľudí. Ale pokračoval v tom, čo si predsavzal (...a je to láva) a na štvorhrane pokračoval smerom na sever. Bolo to jednoduchšie, ako sa zdalo a napriek poruche diferenciálu na štvorhrane bezpečne došiel až do mesta. Pristál priamo na námestí, kde bola práve nejaká kultúrna akcia. Zrúťšif zaplesal a kúpil si klobásku od štrngavej podkovičky, ktorá tam brigádovala.

Pokračovanie nabudúce

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár