Žijem dnes

Som moderný človek,
chcem ťažkostí more
a vyzerať na svoj vek
staro. Nestojím na dvore

a nepozerám na rozkvitnuté ríbezle,
pretože na to nemám čas.
Zaneprázdnený jak fras
náhlim sa až mi je z toho zle

a vľúdne slovo som neriekol
ani nepočul už roky.
Čisté rieky a potoky,
v ktorých môj cit pre krásu tiekol

sú nenávratne preč a cítim to,
hoci sa snažím myslieť na iné.
Zničení faktormi týmito
nepokojným spánkom spíme

a ráno po prebudení
ženieme sa ďalej.
V krásnej dobe starej,
dobe plnej pohladení

duše krásami prírody,
už žiť nechceme.
Nevieme?
Ovocia storaké odrody

váľajú sa na pultoch
a to je naša radosť, šťastie.
Nažrať sa, sexu nabažiť,
bezohľadnosť stále rastie

a ja som tiež dnešný.
Mal by som byť ako všetci?
No dúfam, že iné veci
urobia náš život fešný.

Preto poďme, priatelia
zmeniť čo-to v nás,
vytrhnime zvyšok krás
z ničivých rúk teliat,

ktoré nemajú rešpekt
voči prirodzenosti žitia
a napriek varovným signálom
stále ženú sa a ničia.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu