Som moderný človek,
chcem ťažkostí more
a vyzerať na svoj vek
staro. Nestojím na dvore

a nepozerám na rozkvitnuté ríbezle,
pretože na to nemám čas.
Zaneprázdnený jak fras
náhlim sa až mi je z toho zle

a vľúdne slovo som neriekol
ani nepočul už roky.
Čisté rieky a potoky,
v ktorých môj cit pre krásu tiekol

sú nenávratne preč a cítim to,
hoci sa snažím myslieť na iné.
Zničení faktormi týmito
nepokojným spánkom spíme

a ráno po prebudení
ženieme sa ďalej.
V krásnej dobe starej,
dobe plnej pohladení

duše krásami prírody,
už žiť nechceme.
Nevieme?
Ovocia storaké odrody

váľajú sa na pultoch
a to je naša radosť, šťastie.
Nažrať sa, sexu nabažiť,
bezohľadnosť stále rastie

a ja som tiež dnešný.
Mal by som byť ako všetci?
No dúfam, že iné veci
urobia náš život fešný.

Preto poďme, priatelia
zmeniť čo-to v nás,
vytrhnime zvyšok krás
z ničivých rúk teliat,

ktoré nemajú rešpekt
voči prirodzenosti žitia
a napriek varovným signálom
stále ženú sa a ničia.

 Báseň
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
endre-silentname  3. 10. 2008 13:45
to jo.. staré dobré 70-te roky... vtedy to vyzeralo úplne inak.
2 
fotka
majajaj  4. 10. 2008 11:42
zas si samopašný nie jak endre ten sa aspon vyzna v cislach...a ta diakritika



ja uz neviem co mam komentovat
Napíš svoj komentár