že ma opustila vôľa žiť...
Keď chcem ponoriť sa do tmavej noci
tam niekde v tme sa skryť...
Keď jediné čo dokážem,
je hľadieť na teba...
Keď svoje pocity ťažko ukážem,
si jediný koho mi treba...
Keď je ťažké uveriť,
že niečo krásne ma raz stretne...
Keď nemôžem nikomu inému sa zdôveriť,
len s plačom sa obzerám spätne...
Keď vidím vo všetkom iba chmáry,
stačí mi pozrieť na tvoju tvár...
Keď nepomohli by ani čary,
tvoj úsmev odstrani každý svár...
Keď viem,
že nič nebude ako bývalo...
Keď chcem,
aby sa to zase vrátilo...
Keď viem,
že to nikdy nebude reálne...
Keď popriem,
tie veci brutálne...
Keď si uvedomím,
čo stalo sa...
Skrátka ti chcem povedať ďakujem, že mi dávaš silu žiť ďalej, aj keď o tom možno nevieš...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
cotessy
11. 4.apríla 2007 17:24
krasne... clovek, ktoremu je to venovane musi byt strasne stastny
Napíš svoj komentár