- užitia liekov na alergiu a štítnu žľazu,
- z čistenia mojej pleti všakovakými divnými vodičkami,
- upratovania bordelu, ktorý mám v izbe vždy, keď sa odniekaľ vrátim neskoro a nechce sa mi to upratovať v tom danom momente,
- premýšľaním nad tým, čo zjem na raňajky
- a vyberaním si oblečenia do kostola, aby som nevyzerala jak sedlák
zakončujem usadením za komp.
9,14 - Mám presne 30 minút na to, aby som si poodychovala za počítačom a potom? Kolobeh nedele sa začína:
"Mamííííí? Ako bude vonku?"
"Neviem, dnes som tam ešte nebola!"
"A počasie si nekukala?"
"Nemala som kedy..."
"Však si bola doma."
"To neznamená, že som musela pozerať počasie. Mala som prácu. Nie všetci ľudia sú ako ty. Máme svoje povinnosti a žijeme v realite, ale ty si len stále snívaš!"
"Koľko je hodín mami? Ujde mi autobus!"
"Aký autobus? Však do kostola to máš päť minút!"
"Nepamätám si ako mi to tá pani hovorila do telefónu. Idem sa pozrieť..."
"Matičko zem, o čom to hovoríš?"
-----------V mojej izbe------------------
Prehrabávam sa vo svojom pracovnom neporiadku a hľadám ten lístok, kam som napísala ako chodí linka číso 777. Našťastie ho nachádzam.
"Víkend: Nepretržite...? To aby som už aj šla! Do kostola idem až o hodinu. To stíham!"
-------------------------------------------------------------------
Zatváram oči a vidím ako najnovší model autobusu na snový pohon prichádza. Kývam vodičovi, aby mi zastavil. Vyzerá úplne ako deduško z večerníčka. Musím uskočiť trošičku nabok, aby mi neprešli veľké kolesá, ktoré vyzerajú ako lízanky, po prstoch na nohách. Ale mala som pocit, že aj keby prešli, tak sa mi nič nestane. Keď snívate, tak sa predsa vždy vznášate trošičku nad zemou...
"Dobrý deň! Idete do Fantázie?"
"Samozrejme, divčatko! Chceš ísť?"
"Však preto tu som. Ale mám len necelú hodinku, čiže ma odvezte len na najbližšiu zastávku!"
"Tak nestrácajme čas, slečinka a nasadajte!"
"Ďakujem!"
Vhupla som do autobusu a sadla som si na najbližšie sedadlo. Bolo to akoby som si sadla do perín. Blažený pocit. Rozhliadla somsa a videla som, že v autobuse nie je žiadny ďalší cestujúci, čo ma trošičku zamrzelo. Ale vzadu v rohu stále postarší pán v uniforme. Síce som sa trošku bála, ale postavila som sa a šla som za ním.
"Dobrý deň, slečna!"
"Zdravím! Vy ste revízor?"
"Tak veru, tak ma volajú!"
"Prečo tu nie je žiadny ďalší cestujúci okrem mňa?"
"Je nedeľa, slečna. Všetci sú príliš zaneprázdnení na to, aby snívali. Jeden chystá nedeľný obed, ďalšia sa stará o to, aby boli deti slušne oblečené do kostola, niekto ešte vyspáva, iní musia pracovať!"
"Veď aj vy pracujete a ste tu!"
"Áno, to je pravda. Ale časy sa menia a ľudia už toľko nesnívajú."
"Prečo je to tak?"
"Priveľa problémov, ktoré neriešia. Zaoberajú sa len krutou realitou života a nedokážu relaxovať. Každodenný stres, povinnosti a človek veľmi rýchlo zabudne na to, aby relaxoval, vypol a trošku posníval!"
"Ale aspoň v noci tu máte plno, nie?"
"Keby to tak bolo...Ale nie je to tak!"
"Nie je?!"
"Veru nie. Ale tým sa netrápte, tu vystupujete. Prajem vám príjemné fantazírovanie!"
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
hm misulo asi ocenuje blogy typu "rano som vstal siel som do skoly bol som v skole prisiel som zo skoly bol som doma vecer som si lahol". my, trochu umeleckejsie zalozeni hovorime, ze je to dobre _) naj bol asi ten vodic ala dedusko vecernicek
Napíš svoj komentár
ale ne, k blogu tolkoto: dobra myslienka, dlho som sa s nou nestretol , pevne verim ze takychto kapitol bude vacej...