(čas: 22:47, miesto: izba, na sídlisku kde hučí žeriav ešte aj v noci)

Až doteraz som sa učila. Z literatúry mi už hádam aj preskakuje. Matika ma núti vyťahovať lavór a na ICQ nikto nie je. Všetci obyčajní ľudia už totižto šli spať. Teda aspoň tí školopovinní.
A ja som aj školopovinná aj obyčajná a nespím...

Už hádam aj pôjdem, ale hlavou mi blúdi jedna myšlienka. Blúdi a nevie nájsť cestu von. Uzamkla som si mozog. Z viacerých dôvodov:

1. Keď mám myšlienky pekne uväznené vmogu, nemôžu ma vyrušovať pri inej činnosti (napr. učení). Sú pod zámkom a dozorca je prísny na poriadok. Skrátka musí tam byť ticho!

2. Keď nad vecami nepremýšľam, netrápim sa. A keď sa netrápim, môžem snívať. A keď môžem snívať, tak som šťastná. A o čo ide každému človeku? No predsa o šťastie...

3. Sú ľudia, ktorí chciac-nechtiac vždy vedia ako sa cítim a niektorí dokonca aj prečo to tak je. Niektorí (alebo by som mala napísať niektorý?) ma dokonca už desia (alebo desí) lebo ma pozná viac ako ja samú seba...

Tak to sú tie dôvody. Lenže teraz mám v hlave myšlienku, ktorá sa chce prebojovať von. A ja som stratila kľúče... Neviem si otvoriť mysel a nie som až taký masochista aby som použila otvárak na konzervy.

Ale keďže je tá myšlienka pozitívna, má veľa sily a preto víťazí na všetkým a je vonku: Čo keby som šla ešte nachvíľku do Fantázie?

Skvelý nápad. Naposledy čo som tam bola (potom ako som odišla z fyziky) som si to tam veľmi neužila. Opäť som sa dostala do Wonderlandu, ale Alica tam nebola. Asi bola v škole a nemohla utiecť atk ako ja. A v podstate tam nebol nikto. Tak som si torchu pospala na pelendrekovej tráve a šla som späť na seminár zo slovenčiny.

Preto som sa uvítala túto myšlienku s otvorenou náručou. Poviem vám, ak by mala táto myšlienka telo, teda ak by bola hmotná, uchopila by som ju do náruče a od samej radosti by som ju asi uškrtila. Preto som vlastne bola rada, že myšlienky nie sú hmotné, lebo kebyže ich zadusím od radosti,a si by sa pominuli a ja by som zabudla, že čo som to tak veľmi chcela.

Myšlienok je veľa a sú rôznych druhov. Veľké, malé, obrovské, drobnučké, tažké, ľahké... etc. Veru, také dačo by sa veľmi ťažko uskladňovalo. A ja už mám aj tak veľmi málo miesta v izbe. Takže som vážne rada, že myšlienky nemajú telo. Aj keď by som túto jednu veľmi rada vyobíjmala.

Keď už som vedela, že by som rada šla do Fantázie, musela som sa najprv nejako dostať von. Ale oco ešte kuká film. Tadiaľ to nepôjde.
Bývame na druhom poschodí. Veď to nie je až tak vysoko. A tričiek v skrini mám dosť... Spravila som si teda lano, aby som sa dostala von.

Poviem vám, že som bola na seba hrdá. A to mám ešte aj strach z výšok. Vonku bola riadna kosa. Ešteže som to predvídala... dala som si dva svetre. Nevedela som, kde sa linka číslo 777 práve nachádza a tak som sa pustila naprieč mojím "milovaným" sídliskom.

Tak veľmi som chcela ísť do Fantázie. V noci je tam najkrajšie. Nikdy nie je na oblohe ani obláčika. To aby ste mohli pozorovať hviezdy. Vo Fantázii sú aj hviezdy mnohkrát krajšie ako tunak. Neviem čím to bude. Žeby podnebím? ALebo zemepisnou šírkou? Veď to je v podstate jedno. Tešila som sa, že ich budem pozorovať...

Ak sa niekedy rozhodnete ísť do Fantázie, vrelo vám odporúčam, aby ste tam šli v noci. Je to zážitok na celý život...

Už sa mi zatvárajú oči. Asi mi do nich svietia predné svetlá autobusu, že ich nedokážem udržať otvorené... Neviem...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
qissa  10. 10. 2007 10:31
Áno, presne tak...v noci
Napíš svoj komentár