(alebo Ako som sa hrala na odvážnu)

Pravda vyšla na svet(predtym som namiesto svet napísala slnko... nevie niekto prečo?) a teraz všetci zistíte, že som zbabelec. Ale možno nie som, lebo sa to nebojím priznať. Že čo? No skrátka som sa hrala na odvážnu a statočnú ženu čo prekoná všetko a presvedčila som sa o pravom opaku!!!

To vám bolo tak... Ten horor 3.15 zomrieš poznáte určite, že? aj ja som ho poznala, ale nešla som naň do kina, lebo ja na horory do kina nechodím a vôbec - ešte nikdy som nekukala horor (tzv. horor May nerátam, lebo z toho som chytila iba ak záchvaty smiechu a jedinú bolesť, čo mi spôsobil, boli kŕče od rehotu). No ale celkovo som mala nejaké masochistické nutkanie kuknúť si ho.

Možno aj preto, lebo moji dvaja spolužiaci (týmto zdravím Miša a Maťa) mali pred nedávnom taký zaujímavý koníček a to, nastavovať mi budíky na 3.15 v noci.(ak si kladiete otázku, či som im ublížila, tak vedzte, že nemocnica Kramáre ich považuje za starých známych

Ako k tomu vôbec došlo? No kedysi dááávno sme sa presádzalai a ja som skončila tak, že som sedela s nimi dvoma v úúplne prednej lavici a tam sme robili množstvo blbostí a debilín a nazvite si to ako chcete, ale podstata toho všetkého bola, že sme spôsobovali profesorkám záchvaty zúrivosti - vlastne oprava - profesorky to dávali za vinu len im dvom, lebo ja som taký anjelik v triede, taze tak nejak. Mno a okrem iného medzi veci, ktoré sme vystrájali bolo aj to, že oni dvaja sa vyžívali v tom, že ma mohli týrať (či už psychicky ale sem tam aj fyzicky - ale to len keď sa snažili odseknúť mi prst pomocou nejakého zariadenia skonštruovaného z častí hardiskov počítačov či také dačo). No a raz sa tými svojimi "extra povzbudzujúcimi rečami" dostali až k tomu, že sa stretneme o 3.15 na cintore a tam ma rituálne obetujú Hulvátovi (ešte stále som neprišla na to, kto to má akože byť?).

No ale na cintore sme sa nezišli, len som sa tej noci zobudila nečakane o 3.15 na to ako mi zvoní pripomienka ze zgegnem. Milé že. V tej chvíli som si uvedomila ako tým dvom na mne neskutočne záleží - houby! teraz si vymýšľam. V tej chvíli som mala chuť kričať, trhať, dusiť, skákať, behať, mliaždiť, hrýzť, ale hlavne som zdvihla mobil a nechala som ho zvoniť až kým sa mišo nezobudil (maťove číslo som bohužiaľ nemala )

No a od toho dňa som sa pravidelne raz do týždňa budila o 3.15 v noci, lebo som čo? Hlúpa a nechávala som si aj po tejto skúsenosti / skúsenostiach mobil nestrážný a tak môj ničím nerušený spánok padol za obeť M&M (Mišovi a Maťovi)

No ale späť k téme HORORY - tak som si ho teda pred takou trištvrte hodinou pustila. A zvládala som to naozaj dobre prvých...hmmm...povedzme 10 sekúnd? Potom som schmatla plyšáka Dumba (chudak, z jeho uší a chobota veľa neostalo..... sorry Dumbo!) a vytihla som paplón až nad uši... potom som sa zase trošku osmelila ale ako sa tam zobrazilo to malé nevinné a za nič nemôžuce dievčatko s prestrelenou hlavou.... Vite ja milujem malé detičky (hlavne na raňajky... vtedy sú ešte čerstvé ... och nie kam som sa to dostala mám divné poznámky, ktoré znejú nechutne, takže to predtým si nevšímajte) skrátka a keď vidím také úbohé stvorenie ide midušu rozorvať a srdce razdrapiť a tak ďalej....

Takže film som vypla a sťažujem sa tunak vám mojím čitateľom (och ako si fandím... viem iba to, že moja verná
V.D. nie ako Walt Disney ale ako Veronika D........(a to je už jedno nebudem ju tu menovať - takže v skratke Anzu) no že ona si to prečíta lebo som je to prikázsla, teda ehm... ona je môj verný fanúšik a čisto DOBROVOĽNE si to prečíta

Takže tak... držte palce nech sa nezjančím, keď to o pár minút pôjdem dokukať. Lebo áno, som sa rozhodla pre to čo je správne a teda pre svoju česť. Dokukám to! ÁNO, ja to zvládnem, drahí moji a nebudem plakať, ani kričať, ani fňukať, ani obkusovať nervózne Dumboviu jeho uši a chobot, z ktorých aj tak už nič nezostalo... Verte, že pre svoju česť statočnej a nezávislej ženy som to ochotná podstúpiť, aj keď budem musieť prepierať všetku posteľnú bielizeňň aj to čo mám na sebe! Ale ja vám vravím, že to zvládnem... a ak nie, tak vám môj zástupce (anzu) pošle oznámenie o úmrtí a môžete mi semkaj posielať sústrastné blogy... teda nie sem ale radšej ich pošlite anzu (ona bude spravovať aj môj majetok ... čiže nebude mať veľa práce

Hauk, dohovorila som!

 Blog
Komentuj
 fotka
michalda  8. 4. 2007 20:44
heh sranda....videla som ten horor nie je az taky strasny len na zaciatku...

ale prijemny zazitok prajem
 fotka
anzu  8. 4. 2007 20:45
dobrovolne si to precita...dobrovolne si to precita...ano moja pani...XD



som rada ze moj stary vtip s inicialami VD este nezanikol musim ti povedat ze najviac som sa rehotala na tej historke s mobilom



no dobre idem musim pisat sustrastny blog na tvoju pocest...to vies s prejavmi ja mam skusenost z maturity zo sj
 fotka
anzu  8. 4. 2007 20:46
a mimochodom to stou spravou majetku je fajn ale nezabudni mi odkazat aj ten rezen okay?
 fotka
ayreen  8. 4. 2007 20:46
hehe moje najoblubenejsie filmy su horory a v kine je to super... 3:15 bol ale slaby odvar hororu, okrem sceny v kupelni, kde som sa asi jedinykrat v tom filme zlakla tak, ze som zvrieskla ale inak odporucam pulse, to je taky horor, ze som sa cely cas tulila k drahemu...ale aspon viem, naco tie horory vyrabaju!
 fotka
puffko  8. 4. 2007 20:51
Anzu: hele vole, ja este zijem... ten sustrasny blog az ked zgegnem okej? (to su dneka ludia... ta pochovaju a este dychas... tstststs
 fotka
puffko  8. 4. 2007 20:52
Anzu 2: rezen som ziedla taze smola draha
 fotka
anzu  8. 4. 2007 21:28
Puffko: moji právnici už na tom pracujú



a čo sa týka toho pochovania, smola, smútočný prejav som už postla na svôj blog
Napíš svoj komentár