8. kapitola - Keď sú priatelia len výplodom vašej fantázie...

Zajtra idem do toho Popradu. Úplne sa teším, lebo už som aj v podstate zdravá, len sa občas začnem trošku dusiť. Ale to vždy rýchlo prejde a keď nie, budú tam so mnou dvaja človiečikovia, čo boli na kurze Červeného kríža.

Som si istá, že budem mať strašne veľa času na snívanie. Veď cesta autom do Popradu je dosť dlhá a ako poznám tú partiu ľudí, s ktorými tam idem, tak viem, že zase to bude v takej nálade, že dovi. Radšej na pumpe vystúpim a nastúpim na linku číslo 777 do Fantázie.

Neviem, čím to je, že v poslednej dobe s tamuž vôbec necítim ako doma. Myslím medzi tými ľuďmi. Dosť mi chýbajú časy, keď som sa nemohla dočkať hocijakej (hoci aj nudnej akcie), na ktorej sme mali byť spolu. Skrátka išlo o to, že som sa v tej partii cítila v pohode. A tera sa tam už tak necítim.

Najzvláštnejšie je však to, že hocikedy keď idem do Fantázie (teda v minulosti keď som tam šla) tak keď som ich tam stretla (či už tam aj oni boli alebo či boli iba výplodom mojej predstavivosti), tak to vždy bolo ideálne. Žiadne hádky, žiadne ohováranie, žiadne problémy. Len typická parta kamarátov do každého počasia.

A teraz sa medzi nich dosť často vôbec bojím prísť. Neviem, čo ma čaká. Vždy tam idem proste s postojom, že TIPOS BINGO. A keď už aj sme spolu, tak už mám pocit, že tam nezapadám. Že sa im už nedokážem prispôsobovať.

Lebo vo Fantázii som to nkdy nemusela orbiť. Všetci ma brali takú aká naozaj som. Samozrejme, že keď sa niekomu nepáčilo moje konanie, tak mi to vytkol, ale neodsúdil ma za to. Lebo vedel aká som. Aká som v skutočnosti.

A aká je realita? Boli dvaja ľudia, ktorí ma neodsudzovali. Ale na 100% som si istá len jedným z nich. O tom druhom to už nedokážem s takým presvedčením tvrdiť. A to ma ubíja. Keď sú moji priatelia skutočnými priateľmi len vo Fantázii tak mi jikto nemôže vyčítať, že som priveľký rojko alebo že priveľmi unikám od reality.

Neviem koho mám poprosiť o to, aby som zajtra mohla aspon na polku cesty prestúpiť z auta do sedemstosedemdesiatsedmičky. Asi brnknem Petrovi a spýtam sa ho. Ale nechcem ho zaťažovať takými hlúposťami. Aj tak si to musím vyriešiť sama a prijať to, čo príde. Alebo nepríde...

Ale keďže som už zdravá a mám dobrú predstavivosť, tak si ymlsím, že autobus 777 príde. A nebudem si to musieť ani protekčne vybavovať.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu