Ako mi raz opäť vbehla ráno do izby múza a donútila ma zapnúť komp a napísať báseň môjmu „veľkému bratovi“ (upravená verzia)

Sobota ráno
cez okno vánok
vstupuje a hľadí mi tvár
odvieva každú jednu z chmár

Nový deň
zamyká sen
na tisíc zámkov…
moje srdce ho zamklo

Prístup k nemu má
len ten kto ma naozaj ´zná
a on vie
že jedným z nich práve on je

Vie aj to
že každý deň položím mu otázok sto
a ja viem
že on mi odpovie

Bez akéhokoľvek zvrašteného obočia...
keď ho moje oči zočia
zajasajú ako hviezdy na oblohe
moju radosť cíti v každej jednej slohe

Prirodzenosť mi pri ňom nie je cudzia
som rada keď ma jeho slová budia
ešte radšej, keď ma uspávajú
moju dôveru - on má ju

Občas stáva sa, že ho mám chuť doraziť
a na dlhú dobu sa uraziť
ale viem, že všetko v dobrom myslí
aj keď potom mám na tvári úsmev kyslý

S ním aj na ňom sa smejem
každý deň mi radosť do žíl vleje
Hľadí mi do duše
dáva pozor, či sa nezakníše

Modlím sa zaňho dňom i nocou
a dúfam, že Boh so svojou mocou
uchráni ho od všetkého bôľu
ale stále si vravím, že prijmem Jeho vôľu


Milujem pocit
keď viem že hoci
o modlitbu som ho nežiadala
aj tak som sa jej dočkala

......................


Toľko vecí mi bude chýbať

Úsmevy tajomné
rady vzájomné
milé objatie
chvíľkové dojatie

pocitov milión snáď
ešte raz v daždi stáť
uhýbať sa kvapkám dažďa
a čakať kým dopadne každá

Opäť raz v kaplnke sedieť
môcť v tej chvíli vedieť
či vyjadrila som sa správne
či neboli moje reči márne

rozmýšľať, či rozumieš mi
keď zmätená som ja sama tak veľmi
hľadieť na Teba spýtavo
rozoznať Tvoj pohľad hravo

Ešte raz polku tancovať
cestou lesom sa usmievať
počúvať Tvoje príbehy
sledovať riečne brehy

Modliť sa ruženec
ukrývať rumenec
ďakovať za rady
chystať bojové porady

varenie v kuchyni
z čoho Ťa ešte obviním?
polnočné rozhovory (alebo tie o štvrtej ráno)
keď vyzerali sme potom jak neživé stvory

oslovenie nečakané
oči vyľakané
uistenie, že všetko bude dobré
že nebo bude navždy modré

nevyspytateľné pohľady
Tvoje a moje poklady
schované v truhlici tajomnej
niektoré kľúčové dierky sú vzájomné

kopa blbostí
maličkosť, čo nazlostí
dôvod na slovo „prepáč“
keď sa tomu druhému niečo nepáči

každá Tvoja pomoc
každý liek na moju nemoc
každý vtip a uštipačná poznámka
hocijaká pozvánka

zákazy pokresliť Ťa
keď si to Tvoja ruka priam pýta
špliechanie vodou
obliatie sódou

Tvoje pohľady chápavé
pri mojej slanej záplave
Tvoje slová: Neplač!
alebo aj úprimné: Nemáš zač!

občasné šteklenie
večerné zamyslenie
pohladenie po líci
zašitá rana na srdci

starosť o moje zdravie
chvíle keď nemusíme nič vravieť
čas keď Ťa môžem počúvať
vedieť, že Tebe stačí načúvať

Naozaj mi to bude chýbať...

hĺbka nášho vzťahu...
vynakladali sme snahu
nebola márna, to veru nie
viem to ja aj Ty to vieš

Za všetko Ti ďakujem
aj keď sa teraz strachujem
v mojom srdci budeš navždy
nemusí to vedieť každý

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu