Už ma nič nebaví. Všetko sa na mňa sype (dokonca som si ani neni istá, či v slove sypať je ypsilon). Vzťahy, ktoré som vybudovala a ktoré ma napĺňali začínajú padať. Neviem čím to je. A ja nemám silu ich zachraňovať.
Keď urobím krok doperedu, všetci urobia desať krokov dozadu. A každým mojím krokom som slabšia a slabšia. Dostala som do štádia, keď aj jedna nepodstatná veta alebo čin zo mňa dokážu urobiť trosku, ktorej pocity by sa mohli zmiesť metličkou na lopárik a hodiť do koša, lebo ich už nikto nepovažuje za dôležité (česť takým trom výnimkám).
Všetko mi uniká a ja sa snažim hrať na silnú, ale bohužiaľ to tak nie je. Na všetkých pôsobím silno a keď potom príde pád, tak nikto nechápe, čo sa so mnou deje a všetci mi začnú vyčítať moju emotívnosť, impulzívne konania a neviem čo ešte.
Keď si uvedomím, že o dva mesiace je koniec školského roka, chce sa mi plakať. Z niekoľkých dôvodov.
Po prvé - odíde mnoho dobrých ľudí... A neviem, či ešte bude všetko také aké bolo.
Po druhé - leto by malo byť super. Ale možno to bude posledné leto, prežité naplno s tými, korí mi ešte ostali.
Po tretie - čakáma posledný rok na gympli. A možno som to už spomínala dakedy, ale nesakutone ma štve, že moja trieda je jedno veľké nešťastie... Žiaden kolektív... Je tam zopár ľudí, pre ktorých som ochotná vydržať to a nevzdať sa. Keby nebolo ich, asi by som sa na všetko vybodla a šla rtobiť dáku upratovačku za najmizernejší plat niekde do paže na kraj sveta. Ale má to zmysel vôbec, ak viem, že sa to aj tak o ro všetko končí. Bojím sa toho, pretože vôbec nemám istotu, žeby som vedela, že to vydrží a tých ľudíí nestratím...
Keby nebolo tých zopár ľudí, ktorým ešte na mne záleží a ktorých momentálne môžem zrátať na prstoch jednej ruky, tak sa na všetko vybodnem...
(ďakujem za pochopenie u mojej ľavej hemisféry - ktorá predsalen je pravá, ďakujem anzu, že ma vypočuje aj napriek jej problémom, ďakujem aj wizimu za všetko!)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
hm chapem ako ti je ja o take tri tyzdne budem mat vsetko za sebou a tiez opustim takpovediac vsetko... na podporu ti poviem len tolko, ze ziadna trieda nie je kolektiv. zvonka sa to tak moze zdat, ale nie je to tak
drz sa aspon (pre) tych, co zostali. to je najlepsie riesenie