Ani neviem ako, zrazu som len prepla program, čumela som na obrazovku ako pero z gauču a ....
Musela som vyzerať ako papraď bez vody (všetky práva pre toto prirovnanie prislúchajú istému Norbymu z Hornej Dolnej dzedziny). Netušila som, že bude hrať práve tá pesnička. Tá, na ktorú som už pomaly aj zabudla... A pritom sa ma tak veľmi dotýkala...
The Fray - How to save the life...
Vďaka tejto pesničke sa zrodilo niečo nádherné a ja som na ňu zabudla...
Dobre občas som si ju pustila, ale už mi nič nehovorila. V podstate som ju začala považovať za jednu z tých opočúvaných piesní, ktoré vám pomaly začínajú liezť na nervy, keď ich hrajú v rádiu dokola a dokola (andr maj ambrelááá, elá-elá, é-é-é....).
Ale nechápem ako sa to mohlo stať, keď presne viem o čom sa tam spieva, keď poznám ten text naspamäť...
Where did I go wrong, I lost a friend
Somewhere along in the bitterness
And I would have stayed up with you all night
Had I known how to save a life
Veď presne toto sa kždý večer pýtam samej seba: Kde som spravila chybu? Niekde v rozhorčení? A ja by som bola hore s tebou aj celu noc... Urobila by som čokoľvek, aby som ti pomohla!!!
Mala som vedieť ako zachrániť život... Ale namiesto toho som len ničila... svoj život, životy iných...
A je tu ďalšia pesnička (The Fray - Fall away), čo ma svojím textom drží spútanú na gauči...
You fall away from your past
But it's following you
You fall away
Ja utekám pred minulosťou, ale ona si ma vždy nejako nájde... A opäť mi podrazí nohy a ja padám na kolená...
Nachádzam sa v každom texte (The Fray - Little house)...
She doesn't look, she doesn't see
Opens up for nobody
Figures out, she figures out
Narrow line, she can't decide
Everything short of suicide
Never hurts, nearly works
Nepozerá,nevidí
nikomu sa neotvorí, nezdôverí
vyrátava, ona vyrátava
úzka cesta, nemôže sa rozhodnúť
skoro samovrah
nikdy nebolí, takmer to vyšlo
Pesnička dohrala a ja sa spamätávam, že už pred piatimi minútamni bolo neskoro. Stieram slzy z líc a utekám von...
Meškania už bolo dosť. Premeškala som už veľa príležitostí na zlepšenie. Chcelo by to zmenu, ale konečne k lepšiemu. Snáď sa dočkám...
Ale teraz idem hupki-dupki do perín. Konečne sa vyspať, tak poriadne. Môžete mi popriať pekné a pokojné sny... Nočné mory sa mi už zunovali...
a musím povedať, že tá pesnička...už počas čítanie blogu som si zapla youtube a pustila si ju...no hej,dostala ma takmer kdesi na dno úvah, ktoré boli na nejaký čas akoby zabudnuté
a ten refrén...áno znova raz sa pýtam kde som spravila chybu...v niektorých veciach...
a má zmysel sa nad tým ešte teraz zamýšľať?ja neviem...možno je neskoro...ale ak neskúsim, už sa nikdy nedozviem...aj ja by som najradšej utekala von teraz,napraviť všetko...ak by to ešte šlo...
a budem mať ďalší dôvod, pre ktorý sa budem tešiť, ďalšiu nádhernú maličkosť, pre ktorú sa oplatí mať úsmev na perách
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.