Včera som si bola vyjasniť jednu vec s istým mojím priateľom... (spomínala som ju v predošlom blogu). A Bohu vďaka, dopadlo to nad moje očakávania. Aj keď poviem vám, že v živote som necítila taký strach, obavy a úzkosť ako včera, keď som šla za ním.
Keď máte niekoho naozaj úprimne rád, tak vás jednoznačne šokuje, ak vám nejako ublíži... Hlavne keď je to vo veľkej veci a keď je to vyslovene nečakané... Hlavne ak je to niekto, koho milujete ako vlastného brata!!!
A vy hľadáte vysvetlenie pre to, čo sa odohralo, ale nijaké neprichádza. Utápanie sa v sebaľútosti vám nepomáha. Vymýšľanie ospravdelňujúcich teórí taktiež nie. A pýtať sa na to nejakej tretej osoby je hlúpe. Keď raz človek nebol pri tej a tej konkrétnej situácii, len ťažko môže objektívne posúdiť, čo sa odohralo.
Cítim, že aj tento rozhovor posunul náš vzťah ďalej. Úprimnosť. To je vo vzťahu najdôležitejšie. A keď sme sa raz dohodli, že budeme úprimní za každej situácie, tak bolo jasné, že musím byť... aj v tejto veci.
Viem, že on to nečakal, že netušil, že niečo také ma trápi, že si nebol vedomý toho, že by mi ublížil...
Necítil vinu ale aj tak ho to mrzelo... Lebo ja som cítila, že mi ublížil a ako on povedal: "V živote by som Ti úmyselne neublížil. Išiel by som tým sám proti sebe. A tebe? To by som nedokázal. A mrzí ma to, lebo nechcem, aby sa tá hĺbka z nášho vzťahu zrazu začiernila len tým zlým a na všetko pekné a krásne a hlboké by sa zabudlo. To už by pre mňa bolo jendoduchšie prijať fakt: Dobre, bolo to pekné a tým to končí! Ale nedokázal by som zniesť Tvoju nenávisť!"
Lebo som mu povedala: Ublížil si mi a ak sa to stane znovu a budem vidieť, že to bolo úmyselné, tak ťa znenávidím........ a to nechcem!
Nedokážete si ani predstaviť aká som teraz šťastná... Keď vám človek povie také veci ako on povedal včera mne. Boli to veci, čo mi povedal prvýkrát v živote. Ako ma on vníma a ako ma berie a čo preňho znamenám... čo sme zažili a čo len zažiť môžme...
Myslím, že ak budeme chcieť, môže to byť ešte veľmi krásne a táto "láska" nám obom môže dávať veľa sily...
A teraz lietam po oblohe... so srdcom ľahkým ako pierko a mysľou čistou ako kryštál... Modlím sa zaňho, za náš vzťah... nech je stále krásny... A nech si dokážeme odpúšťať...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
janulka3112
31. 8.augusta 2007 10:31
tak to ti blahozelam...som rada, ze sa to vyriesilo na oboch stranach...tak nech teda vas vztah prekvita dalej... pekny blog...
3
ako vzdy pekny blog...uz ma neavi byt neoriginalna ale proste musim v kuse pisat ze suprovo pises
a ta idea blogu je uplne krasna tak vela stastia atd .)
a ta idea blogu je uplne krasna tak vela stastia atd .)
Napíš svoj komentár