No ale čo by malo byť pointov tohoto blogu? No nadpis vám už mohol odpovedať. Odpoveďou je predsa láska... Dôvodom prečo mám opäť chuť písať, samotný dôvod prečo písať... samotná láska.
Teda nie že by som sa teraz mala ísť vydávať, to teda určite nie. V podstate to by ani nebolo možné... A v podstate neviem, či môžem hovoriť o láske. Teraz. Po dvoch dňoch, keď sa všetko zmenilo. Keď sa svet obrátil naruby a ja visím dole hlavou... ale nie sama.
Neviem ako sa to stalo. Neviem prečo. Neviem... Vživote som ale nič takéto nezažila... necítila.
Pocit takej úplnej odovzdanosti.
Pocit, že odrazu je tu niekto, komu môžem veriť a kto verí mne.
Pocit, že by sa o mňa niekto zaujímal. Zaujímal tak ... inak.
Pocit, že pre niekoho som niečo špeci.
Pocit, že sa mám kde schovať a že som tam v bezpečí.
Pocit... strach... ale taký správny.
Treba sa báť neznámeho... nečakaného. Treba byť opatrný, lebo láska vie aj ublížiť. O tom som sa presvedčila. A viem, že už nikdy v živote nechcem vidieť niekoho tak strašne zraneného...
Bojím sa. Neuveriteľne. Asi ako nikdy v živote. Ale zároveň... hm... už dávno som nebola taká šťastná. Nemôžem tomu ešte dáko stále uveriť... ja??? Ja som happy? S ním? Sme happy spolu...
Bohu vďaka za ľudí, ktorí chápu a ktorí mi boli teraz veľkou oporou. Bez nich by som to nezvládla. A nezvládnem...
___________________________________________________
Venované anjelovi, Natalke a jej Mr. Bubenikovi...
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár