...................................................................

Kam som sa to zase dostla? Som na pustom ostrove obklopená ničím, ničím, čo by ma mohlo zachrániť z môjho zúfalstva. Som spútaná reťazami svojich pocitov. Niekto z nich ukul dlhú reťaz, ty si ma ňou omotal a zamkol si ju na sto zámkov, ktoré si skryl nevedno kam.

Netuším však kto si, prečo sa ma snažíš držať na tom mieste, kde vidím a cítim všetko svoje utrpenie. Kde mi ukazuješ to, na čo som chcela už dávno zabudnúť!

Čakám, že ma niekto zachráni. Čakám už strašne dlho a úpenlivo prosím Boha, aby sa to skončilo... čakám na teba aby si mi pomohol... No nechápem ničomu. Vždy prídeš, aby si to všetko zvrátil... ale...
Strácam silu prežívať to deň čo deň, stále začínať od nuly.

Vždy sa niečo pokazí! Vždy, keď ma už na ceste stretne šťastie, vždy keď mám chuť ďalej žiť a bojovať o to šťastie, vždy keď prežívam niečo neskutočne krásne a nechcem aby sa to skončilo... Práve vtedy sa to skončí, práve vtedy ma uvezníš...

Som hlúpa... neviem prečo vždy dovolím, aby sa to stalo. Som opantaná nejakým kúzlom, ktoré mi nedovoluje brániť sa. Nechcem sa brániť. Chcem, aby bolo všetko normálne. Aby som na teba nepozerala s pocitom bezradnosti a aby sa mi v hlave vždy nevynorila otázka: Ako to bude teraz? Čo mám teraz očakávať?

Vieš čo ma trápi? Myslím, že áno... Veď ty vždy všetko vieš. Vidíš do mňa až natoľko, že sa toho desím. Odhaľuješ moje vnútro. Odhaľuješ ho, ale neničíš ho. Chceš ho prečítať? Chces zistiť čo sa tam ukrýva?

Veď ty poznáš moje túžby...
Vieš kde je môj poklad ukrytý...
Vieš čo nosím v srdci...
Ty vidíš moje srdce aj moje oči...
A počúvaš ma... počúvaš, čo ti šepkám...

Kiež by som sa mohla rozpamätať na všetko po čom túžim... ale nejde to. Nedokážem si vybavovať tie nádherné chvíle, keď sa desím toho, že opäť prídu tie zlé, tie kruté chvíle, keď som spútaná a ty držíš zväzok kľúčov... Neviem, kedy sa rozhodneš oslobodiť ma. Ani ty sám to asi netušíš, pretože na tebe vidím, že si možno zmätenejší ako ja. Obzeráš sa okolo a čuduješ sa, kde to sme a ako sme sa tam dostali.

Ale vedz, že ani ja to netuším.


..................................................................

 Blog
Komentuj
 fotka
sayre  27. 4. 2007 07:22
pjekne pjekne aa zaujimave... ktoze je ten co ta vazni?
 fotka
syd  27. 4. 2007 11:15
pekneee ...dobre napisaneee
Napíš svoj komentár