Že už presne viem čo cítim
a ku komu, ale som stále zmätenejšia

Že sa tejto šance konečne raz chytím
a už len ničota bude osamelejšia

Že mám vo všetkom úplne jasno
ale zrak mi zakrývali mračná pochybností

Že budem kričať strašne hlasno
keď ma ešte raz niekto nazlostí

Že tárať môžem len tak do vetra
a nikomu to neublíži

Že počúvnem slová: Už sa netráp!
a smútok sa už ku mne nepriblíži

Myslela som... ale darmo...

človek je tvor omylný...

 Blog
Komentuj
 fotka
takto  1. 7. 2007 22:09
veru tak sme omylny ale o tom tento prekrasny a zaroven zly svet je
 fotka
andygirl  2. 7. 2007 23:23
píšeš krásne, krátke ale super
 fotka
cmuk123  7. 7. 2007 08:42
No boye uy je to trapne sa opakovat ale fakt super pises
Napíš svoj komentár