Že už presne viem čo cítim a ku komu, ale som stále zmätenejšia Že sa tejto šance konečne raz chytím a už len ničota bude osamelejšia Že mám vo všetkom úplne jasno ale zrak mi zakrývali mračná pochybností Že budem kričať strašne hlasno keď ma ešte raz niekto nazlostí Že tárať môžem len tak do vetra a nikomu to neublíži Že počúvnem slová: Už sa netráp! a smútok sa už ku mne nepriblíži Myslela som... ale darmo... človek je tvor omylný... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj