Najkrajší zápis v pamätníčku a radosť z daru, ktorý padol z neba, aj keď mi skoro rozdrúzgal klávesnicu)

Cca 3.6. 2007, niekde na Dlhých Dieloch:

"Marek, chcela som ti dať toto..."
"Čo to je?"
"Taký môj, hm... neviem ako to nazvať... Vnútri je to opísané!"
"Aha..."
"A chcela som ťa porpsosť.."
"Áno, pouvažujem nad tým..."
"Ďakujem!"
"Nemáš začo, Puffko!" (pozn.autora: oslovil ma mojím vlastným menom ale v zdrobnenom tvare)

-------------------------------------------------------------------

Neznášala som a neznášam, keď ma niekto volá mojím menom v zdrobnenom tvare. Aj naňho som sa za to hnevala, al eln do istej doby. Bol jediný, ktorý napriek mojim námietkám neprestal! A teraz, keď ma takto osloví niekto iný, jediné čo mi napdne: "To ty nemôžeš, to môže len Marek!"

Pochabé, viem, ale mám preto logické vysvetlenie. Teda, je logické pre mňa a ak sa niekomu inému nepozdáva, je to jeho problém!!!

--------------------------------------------------------------------

Prešli tri mesiace a počas leta som enraz počula:
"neboj, Puffko, už mám denníček nachystaný, dnes ti to napíšem...!"

Holt nič z toho. Ale jedného krásneho dňa (bolo to dakedy pred týždňom) sa stala jedna nečakaná vec:
Stojím si pred kostolom, kecám s priateľmi a zrazu sa predo mnou zjaví Mareček a čože mi to podáva?
No verte alebo nie, sánka mi padla až niekde k podrážkam. V nečakanej chvíli, konečne niečo pozitívne, super nálada na svete!!!

Len čo som prišla domov, otvorila som ho a čítala! A bolo to krásne...

Tuje zopár úryvkov, ktoré ma dostali najviac:

"Tieto slová vznikajú pred Ním, v kaplnke, v modlitbe, v tichosti, v hladaní, v pokoji, v radosti..."
"...pokrná a preto silná, riskujúca nezištnú lásku, preto darujúca sa aj vtedy, keď odpoveňď neprichádza hneď..."
"...vážim si tvoju prítomnosť v mojom živote...Tvoju pozornosť!"


Čo vám poviem, som predsa nejaká citlivka a tak si viete predstaviť aká som bola dojatá...

A dnes, keď opäť čítam tieto slová... rozumiem im viac ... a som z nich oveľa šťastnejšia...

Dnes, keď som vyriešila opäť jeden problém, ktorý driaal moje vnútro...

A dnes, keď mi padol z neba dar (aj keď mi skoro rozdrúzgal klávesnicu), ktorý ma opäť potešil a vrátil späť tie staré krásny časy...

Dnes, keď spomínam len na tie pekné chvíle...

A dnes, keď teším sa z každej maličkosti akou mňže byť čo i lenmalíček)...

Práve v tento deň prehlasujem že...

A do riti, ja som zabudla Tak som to naťahovala, že už neviem, čo som tým chcela povedať. Ale v podstate len to, že som rada že mám okolo seb ľudí (aj keď sa dajú zrátať len prstoch jednej ruky), ktorých úprimne ľúbim.... z celého srdca!

A týmto vám všetkým ďakujem

A dobrú noc želám..

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu