Puffko´s big day.... Objektívy fotoaparátov praskali a Puffko cerila zuby...

Ta ľudze, ta to jaka veselica bola. Ta to sa len tak nevidí. Ta to aké fajné...

Včera bol deň fotografovania na oznamká. Poznáte to, vy moji milovaní minuloroční maturanti, ktorých som tak často velebila. Vďaka tomu, že ani jeden deň nekončíme celá trieda tou istou hodinou, museli sme urobiť dvojfázový termín. A to bolo komplikované...

A vždy keď je niečo komplikovanejšie, ako by malo byť, dopadne to tak, že to nem dopadne dobre... Samozrejme, že prvá polovica nažhavaných štvrtákov z Bé triedy čakala kým odbije jedna hodina.... Keby sme mali okná triedy otočené smerom pred škollu, určite by sme pána fotografa netrpepezlivo vyhliadali. Ale keďže pred našimi oknami vidno ak tak do neba narastené ošklbané buriny, čo by sa rady nazývali stromami, museli sme sa zaobísť bez tejto milej činnosti.

Ja a dve spolužiačky sme sa podujali na to, žepána fotografa vyčkáme na vrátnici.

13,00............

13,15................

13,35...................

A furt ništ...??

Tak sme si šli po číslo a čo sa nedozvieme: "Zdržal som sa na inej škole, prídem až o pol tretej!"

WTF???

SAmozrejme, že polovica ojich zdegenerovaných spolužiakov si zablila švestky a šla domov. Že šak bude náhradný termín. Ale ja a oje dve spolužiačky sme sa rozhodli vyčkať. Keď sme sa takto nahodili a upravili a vyobliekali a našminkovali a eteceraaaa... Komu sa to bude chcieť opakovať o týždeň?

A vytúžená hodina odbila a pán fotograf došiel. No pán... fotograf?

Fotograf možno,ale pán by bolo príliš silné slovo. Típek s dredmi a pearsingom v brade a obočí hádzal killerpohľady hneď ako ho kamoška nazvala ujom...

"Ateliér" sme si pripravili pred tabuľou. Prehodila sa cez ňu jedna krásna sivá plachta a šlo sa na vec. Mali sme z toho dosť veľkú prču. Hlavne z jendej nemenovanej spolužiačky, ktorá nebola a ni po tretej sérii fotiek (jedna séria približne 20 záberov) spokojná s tám ako sa jej lesknú pery alebo ako jej trčí vlas z drdolu alebo ako jej visí náušnica nakrivo alebo ako má nakrivo mihalnicu... etecera....

NO a bohužiaľ prišla rada aj na mňa. Vopred som všetkých varovala, aby odstúpili od fotoaparátu a hlavne fotografa, že mu asi praskne objektív. Ale nepočúval ma a začal fotiť.

Konečný verdikt.... Ani jedna fotka sa mi nepáčila natoľko, aby som sa nemusela za seba hanbiť... Aj keď asi som na sebe príliš kritická, lebo spolužiačkam sa páčili všetky. TA som si vybrala jednu na tablo a 4 druhy na oznamko... A výsledok uvidíte, až príde vhodný čas (chápte ako deň, keď sa ku mne dostane CD s digitálnou podobou týchto fotiek)

Do tej doby sa s vami lúčim. Teda iba dovtedy než napíšem blog ao tom ako som bola na ZRPŠ prezentovať pred všetkými rodičmi našu triedu


A help me, I am CVOK!!!!


Pre televízny okruh z ústavu v Pezinku, Puffko Funny

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu