zoči-voči pravde,
ktorá ho zabolela
Mraky nad hlavou
slnka nikde
križovatka prázdna
Samota ho obkolesila
nečakane ale v tej správnej chvíli
v nesprávnej hodine to očakával
Lampa bliká
zhasína a všade je tma
a on tam stále stojí
sám ako strom na lúke
na ich lúke
na tej za domom
pred ním roky života
ktoré ale nemajú zmysel
aspoň on si to myslí
ale veď už na toľko vecí myslel
myslel, že zmena nepríde
a ona prišla
myslel, že všetko bude dobré
že problémy hravo zvládne
ale on nezvládol
myslel si, že chorobe sa dá odolávať
že lieky vyliečia všetko
ale nevyliečili
a rany ostávajú
na srdci i na duši
a jediným účinným liekom je čas
čas sa kráti
slzy v šere odviate sú
tvár má suchú
pohýna sa z miesta
lampa sa zažína
mraky sa rozchádzajú
svitá...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
anzu
8. 7.júla 2007 12:41
mame to chapat tak, ze lampa sa rozvietila, pretoze sa odvazil pohnut z miesta vpred? teda mna to pritom napadlo a myslim ze je to pekna myslienka
Napíš svoj komentár