Zase raz jedna ranná báseň, ktorá je nedokonale dokonalá (aspoň pre mňa)

KRUTÉ JE...

Kruté je sedieť pri Tebe
a nemôcť sa Ťa dotýkať
nemôcť nič, ani len dýchať
môžem len lásku dusiť v sebe

Kruté je nepočuť Tvoj hlas
nemôcť povedať Ti čo by som chcela
a ver mi, že je toho veľa
myslieť na Teba znovu a zas

Kruté je vidieť Ťa len párkrát do týždňa
aj to len na okamihy malé
chcem Ťa vídať každý deň a stále
báť sa, že opäť obídeš ma

Kruté je hľadieť na Teba spoza rohu
mocť byť len v Tvojom tieni
a rozmýšľať, čo tým básnik mienil...
ale aj tak za Teba ďakujem Bohu

Kruté je necítiť opetované city
len z ťažka vnímať tvoje slová
ktoré ma jednoducho vždy a znova
presviedčajú, že mojou láskou si Ty!

Kruté je zhovárať sa s Tebou
nemôcť Ťa len tak objať
neviem ako by si to mohol pojať
je to niečo medzi nebom a zemou

Kruté je nevedieť kto vlastne si
láska skryrá niekde v oblakoch snových?
Kruté je žiť z hlúpych pocitov nových
a predsa starých... Tak kde si?

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu