To, že naša nová profesorka chodí 10minút pred zvonením mi až tak nevadí.. celkom som si na to zvykla ... Aspoň nerobíme taký hluk cez prestávku...

To, že celú prestávku sedí po hodine u nás v triede, lebo nemôžeme ísť ževraj cez prestávku nikam, tiež dokážem zvládnuť...

To, čo ma už začína srať, je že sa nemôžem ísť ani vysrať! .. Lebo nemôžme ísťť nikam.. ( mám pocit, že takýmto štýlom raz ude u nás veľký smrad -v triede)


Ale to, že dva mesiace omielame dookola dni v týždni ...

Pre zaujímavosť

понедельник

вторник

среда

четверг

пятница

суббота

воскресенье

.. mi už fakt lezie na nervy ... veta .. "ja čitáju inťeresnij ramán" hovoríme tak často, až sa kvôli tomu budím zo sna ...


Učím sa po rusky dva roky.. Dva úbohe roky.. Pardon to hovorím moc .. rok a dva mesiace.. a ona od nás žiada také veci ako prízvuk, ktorý enmajú hádam ani pravý rusi.. chce aby sme písali diktát, keď ho diktuje tak, ako kedy to bolo na čas.. Nezopakuje nič .. rozpráva rýchlosťou svetla..

Dojdem za profkou, spýtam sa jej ako sa povie po rusky "pomaly" .. a ona mi povie : "A máte slovnik? -Nie- Tak si to pohladajte tam "

... pri pohľade na nu sa mi zastavuuje mozog ...

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
marttina  13. 10. 2009 17:18
интересный рассказ no uprimne sucitim ale tak aspon budes mat super udarenie
Napíš svoj komentár