Človek by si myslel, aké je škaredé počasie.. To je snáď prvá vec, ktorá nás trápi ráno, keď sme už ako tak prebudený.. Prekrútiš očami, že to zas nevyzerá nádejne .. že zas stúpiš do mláky, pričom budeš celú cestu nadávať, ikeď si za to môžeš sám ...



Ja som sa vak zobúdzala s pocitom, že urobím dobrý skutok.. možnože moja krvička komusi pomôže... Možno zachráni život.. A mne to vôbec neublíži... Áno, dnes smer nemocnica - hematologicko transfúzne oddelenie...



Prvý odber červenkastej tekutiny, a už ma vítala teta s čajom a keksíkom.. Aké sú len pozorné.." A nie je vám zle? " .. Bola častá otázka.. Mohla som im aj sto krát povedať, že mi zle nebýva.. Aj tak sa starali... Dostala som výsledky do ruky, a hor sa za pánom doktorom...



Strašný pohoďák.. Kým som sedela v čakárni, bola som taká sklesnutá..Ale ten chlap.. išla z neho toľká energia... že mi nedalo nesmiať sa.. " Máte ukážkový krvný obraz, a dokonca sa ma nebojíte! Nie ako tá trasoritka pred vami" ... Pokecali sme o tom , že biele krvinky sú strážne psy, a moje práve spinkajúú.. No klasik.. Chytí mi ruku... " " Veľa šťastia! ! "




"Slečna poddte na sálu" .. A už to šlo.. Chlapec vedľa mňa mal ťažkosti, ale mňa to neodradilo... Vysmiata som si sedela v kresle, a jediné čo som mala v hlave bolo, že čoskoro nasítim hladné deti v mojom brušku..."Hotovo! Môžte ísť" ...



Otvorili sa dvere, spozorneli sestričky, a ja som sa konečne dočkala vytúženým raňajok.... Nebolelo, a tak za to nič nedáte keď pôjdete, možno komusi pomôžete, a za odmenu dostaneš veeela papania a vínko.. Občas aj vytamíniky...


Tak na čo ešte čakáš? ?

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zuzulka98711  24. 10. 2009 15:41
škoda, že ja nemôžem darovať krv
Napíš svoj komentár