Ako malej mi všetci tlačili do hlavy, že raz keď budem veľká, pôjdem v maminych šlapajách, a zo mňa sa stane šikovná zdravotná sestra, ba dokonca doktorka na chirurgií. Nestalo sa.
Ako malá som chcela byť " teta v stánku" alebo nejaká vplivná podikateľka, ktorá bude mať more peňazí. Chcela som byť policajtka, a slávna basketbalistka.Chcela som ísť na vojenskú školu, lebo som chcela byť medzi samými fešákmi . Nestalo sa.
Ako som rástla, chcela som byť umelkyňa. Začalo som študovať, no eufóri a z kreslenia ma prešla. Talent mám no nerozvíjam ho. Prišiel prestup, a študujem dopravu. Som spokojná stým čo mám. Nepozerám do budúcnosti, pretože sa to môže ešte sto krát zmeniť...
Kladiem si ciele, no ciele do blízkej budúcnosti. Žijem zo dňa na deň : Rada si tvorím vlastnú cestu, pre niekoho nie ideálnu, no pre mňa tú správnu..
tak ma mama pusť a nechaj ma ísť...
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár