Milujem tvoj pehatý noštek...

Hnedé oči.. áno hnedé... povedala som si, že ich také musí mať.. Mal.. Zaujímave vlasy../až na ten melír:-S/.. Ostatné časti a doplnky tela , ako sú ruky, nohy, papulka síce stoja za reč, ale ešte sa dáka slečna zalúbi a čo potom.. Ritka! Áno ritka! na tú nesmiem zabudnúť.. Radosť obťažovať jeho zadné vrecká..

Minulosť

Prvá RP, druhá RP... tisicstoosemdesiatastvrtá RP.. netuším no bolo ich fakt vela... Keci o fialkách, o tom, že ovca je flegmatička, lebo vraví potichu Bee-e, .. o pokazenej práčke, a ihle v nohe.. O objatiach, a o tom ako ich milujem... a ako ma raz musí stisnúť..
Vynechané trapkoviny :
-Ako sa máš?
-Fajn a ty?
-Tiež fajn...
-Aha mno dobre..
-Oki..
A to sa mi lúbilo.. toto som pri ňom nikdy nezažila.. A ak by áno, otrieskala by som si stenu o hlavu..

Ticho a tma.. Nie.. tma nie..ale to ticho.. ignore? Nezáujem? Preboha ! Zmotaná čumím na monitor, a klikám na slovo “nové“ ..ale nič neprichádza..
..Zmierená, so spuchnutou hlavou šlapem ďalej netovým chodníčkom ... I tu sa zastavím, i tam... až sadnem na zem , vyložím nohy do vzduchu a hladám obrázky v oblakoch ..

Dosť poézie .. či básnenia či ako to nazvať Hlavne že sme taký aký sme..

Takže..

Ticho a tma.. Nie.. tma nie.. len ticho.. Ostali len spomienky na písmenká...


Prítomnosť

Dééns dééns.. parket patrí nám.. hriešne tance i spontánne vymyslené tance tance mimo rytmu... Oddávam sa tónom akési ho latina, keď ma zozadu oblapia dve velké ruky..
Klasika /hlavou mi prebehne stotri a pol myšlienok, že kto to, a ako idem utiecť/ .. jásnééééé urobím otočku a zmiznem..

Chyba, skončila som v objatí a nastal moment „face to face“ ..
-Ahóój, no konečne sme na seba natrafili..
Pozerám naňho ako ... ako.. no kadejako...
-Á, ty si?
-Nevieš?
-Nebi mááááá....
-Hybaj von...

Ruka v ruke, /necháááápem/ ..kráčame schod po schode, bum do dverí../ináč to nešlo.../ a sme von ..
A čo teraz?
Zmetená..
Neznášam keď neviem, kto niekto je, hlavne keď ma to pozná...
-A už mi prezradíš kto si? ?
-Nevieš ani keď ma vidíš pod svetom lampy?
-To vieš, pod lampou je najvačšia tma!
V tom ma objíme.../zas.. ale tak..pekne...huncút jeden/ , a pošepká mi do líca /asi to malo ísť do uška.../ kto vlastne je...


Blik!
Veľké objatie
Ruka na boku, ruka na zadku /tá moja/
Veľa tém
Spomienky na minulosť

-Ehm..? ? Nejdeme do parku?
Sa hanbí bozkávať len tak pred výkladom?
-No, ja ti neviem.. a nezješ ma?
- Decentne...

Dve ritky na lavičke.. Nesmelé pohlady../u neho/ ... ticho.. ale toto ticho sa mi páčilo, a určite nebudem volať tetu stenu... určite už spí...
Jeho hlava sa po milimilimetríku posúva po mojom líci..
„Veď už! “ pomyslim si...
Stalo sa... nesmelá pusa.. a pusa ... a pusa.. a ako to iný nazývajú bozk... Nesmelý chlapec.. zrychlený dych.. pohľad do očiek...
Jedna ritka na lavičke... Ruky okolo krku..
Veľa tém..
-Páčiš sa mi..
Nemám rada taakéto reči..
-A na čo slová? ?
Byť dominantný sa niekedy oplatí... / zdvôrazňujem NIEKEDY /
-Takže si moja?
Úsmev od nosa k oku...Pardón od ucha k uchu..
-Si krásna..
-Máš pehy na nošteku? Milujem tvoj pehatý noštek...

 Vyznanie

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu