Aké myšlienky má človek pred smrťou? Myslí na to, čo o ňom povedia, keď budú naňho spomínať? Alebo čo mú oblečú? A čo truhla? A aký život bude potom? Bude len ticho a tma? Alebo príde druhý život? Život po, o ktorom skoro každý rozpráva? Bude sa na nás z hora pozerať?



A pozerajú sa teraz všetci moji blízky na mňa? vedia že píšem tento blog? Ovplivňujú ma v snoch? Sú moji anjeli strážny? Namýšlam si to? Ako to vlastne je?


A čo povedia o mne keď zomriem? Možno vytvoria na moju pamiatku na fejsbúku skupinu " spomienky na Milku Kristínku" alebo spomienkové video... Zavesia na kvetinárstvo A4 s oznamom, že som vo vysokom alebo nízkom veku opustila tento svet.. Alebo?


Zanechala som stopu v dakoho srdiečku? Teraz? Keď mám len 18 rokov? Každý deň mám možnosť začať odznova..Každý deň začať životný príbeh.. Budú o mne hovoriť..Áá to je tá, tá úspešná.. Pamätáš? ja som s ňou tancoval.. Alebo?


Prečo si potrpíme na tom, aby na svadbe bol každý v čiernom? Aby ma ľudia neohovárali? Mám smôtiť srdcom, a nie oblečením.. Dobre je to znak, ale farby vplívajú na ľudí velmi deprimujúco... Keď niekto zomrie, mám sa pousmiať nad tým, ako mi stým človekom bolo dobre.. No neusmeješ sa skôr, keď vidíš niečo pozitívne? Zelenú alebo čo? ... Toľko vecí na nás vplíva a my o tom veľa krít nevieme ...



Na moju náladu vplíva pesnička, nedokážem sa mračiť aj keď mám hroznúú náladu ke%d ide niečo brutus rytmické, niečo pri čomby som sa hýbala aj keď by to nebolo možnéé.. keď by mi každý hovoril, ty to nezvládneš.. To..to by ma posúvalo dopredu...

Vplívajú na mňa blogy Zuzky.. Autobusový princ.. Pravidelne ju tlačím piatok alebo sobotu večer, aby písala blog.. lebo som taká nedočkavá.. Zmotávam sa na písmenká... Má dar, získať si ma ... a Zuzka si ma získala..


Vplívajú na mňa moje susedy, ale aj rodina a každý deň vďaka ním vstávam s´úsmevom ale aj bez, do nového dňa.. Do dňa, keď si poviem, čo bude dneska? Pomôžem niekomu? Nebodaj ublížim? Žijem, nielen existujem ...


Nebojím sa pravdy, nebojím sa kritiky, snažím sa spomínať len na to dobré.. a to ma posúva dopredu..

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zuzulka98711  18. 10. 2009 12:02
Teraz si ma rozplakala normálne

Mne navždy ostaneš v srdiečku aby si vedela, ani si nevieš predstaviť ako som rada, že som ťa spoznala
2 
fotka
bibla  18. 10. 2009 12:43
no už dávno som nečítala niečo tak pekné...
3 
fotka
deadmemories  18. 10. 2009 13:04
ja tiež veľmi pekné
4 
fotka
dconan  18. 10. 2009 13:18
moc depresivne ... naco rozmyslat nad smrtov ked zijeme ?
5 
fotka
smajlica  18. 10. 2009 22:35
milky mas tam trosku chyby s i/y a namiesto svadby tam ma byť pohreb ale to je jedno... chcela som skor povedat, ez ani nechcem pomysliet na to co by to tu bolo keby si umrela... dobre povies sak zide z oci zide z mysle... ale ja som s tebou zazile tolko krasnych chvil ze myslienka smrti vo mne vyvolava vyzvu robit kazdy den krajsim.. ap reto na seba nadavam ze sa mi nechce ist s tebou von alebo nemam cas, alebo... proste chcem aby sme boli spolu.. sadli na luku alebo na chodbu, otvorili heinekena chrumky a cokoladku a len tak klabosili... mrzi ma vela veci ale slubila som si ze nebudem nic lutovat, preto radsej podakujem merci za to ze si Milkyyy
Napíš svoj komentár