Keď bola Miška malá, situácia v rodine nebola najkrajšia.. brat narkoman, druhý vo výchovnom zariadení, kvôli tomu že nechodil do školy. Vtedy mala len 7 rokov. A už vtedy si uvedomovala, že ucho je citlivejšie ako oči. Na dennom poriadku hádky rodičov, v škole prísna učiteľka, ktorá ju a aj jej spolužiakov šklabala za vlasy.


-Ty suka, povedal som ti POĎ SEM? !
-Zabi ma aj, ale k tebe do postele nevleziem !
-Čo si myslíš! KDE SI? !
-AU!


Každý večer zaspávala s takouto krutou rozprávkou. Alebo opak rozprávky? Horor! Malé uplakané očká nemysleli na nič iné, iba na nový začiatok. Nové ráno, nový deň, nová možnosť začať odznova. Odísť, a nikdy viac sa k ním nevrátiť. No mamu ľúbila. Občas jej stretlila zaucho, no brala to tak preventívne.



Miška rástla. Prešla základnou školou, a na strednej spoznala svoju prvú najlepšiu kamarátku. Janku. Áno Janka. Síc úplný opak Mišky, no na druhej strane jej opora. Vedela o jej situácií doma... Chcela jej pomôcť, a tak jej neustále vtĺkala do hlavy myšlienku, že život formujú myšlienky... Myslieť na to pekné, tešiť sa z maličkostí.. Pozerať do budúcna..


Miška bola vytrvalá. nepodceňovala sa.. Skončila strednú a s Jankou si kúpila malý byt. Začala si veriť. To sa odzrkadlilo, na jej vonkajšom vzhľade... Začala sa chlapcom páčiť...Páčiť Maartinovi.. Sused od vedľa... Prišla prvá láska, pocit šťastia, no ako šťastie prišlo, tak aj odišlo..


-Vieš Miška, si veľmi pekné dievča, no sme si moc cudzí..
-Ako to myslíš?
-Máš iné záujmy, rada čítaľ ja skôr behám po nociach von.Nemôžeme takto fungovať.Chcem dievča, ktoré bude ako ja...
-Zmýlila som sa v tebe, no omyl je pravdivým zdrojom poznania...
- Vrátiš mi ten prsteň?
-Nie.


Život vždy je, bol a bude, ako si ho zariadite.


A tak začala nová kapitola jej života... Miška sa endala ovplivniť... Spoznávala nové tváre, nejden chlapec šiel za ňou, no ona bola nedostupnáá. Už neverila nikomu... Janka sa usadila, čaká bábätko... Miška sa však predierala životom, až prišla diplomová práca.. pracovala na nej dva emsiace, až prišiel deň odovzdania.
Postavila sa pred magistri, profesorov a po 15tich minútach vytiahla z tašky veľký tranasparent, na ktorom bolo napísané:


VY STE TVORCOM SVOJHO SVETA! !


... usmiala sa, a odišla k svojej dobitej matke, aby ju vyslobodila s pod rúk sexuálne devianta.. A tak jej dala možnosť začať odznova, začaž nový život s veľkými víziami do budúcna...


" Byť šťastným a iných obšťastňovať - to je pravé poslanie človeka."

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lululi  25. 11. 2009 18:35
zaujímavé myslenie na 18-ročné dievča
Napíš svoj komentár