Nepoznám odpoveď, no dúfam ..

Hovorí sa, že nádej zomiera posledná.. Tak prečo nám ju toľko ľudí bere? Dúfanie. Ten pocit pod hrudníkom, že sa stane niečo čo fakt reálne nie je. Niečo čo zmení náš život od základov.



Keď som bola malá, ehm v júni, som spoznala jedneho človeka. Ten chalan ma dokázal zaujať za 10 minút, za desať minút som sa tak zmotala, že by som mu uverila aj totálnu sprostosť. Milé slová.. Zlatinko, pusinka.. blááá.. Krásny vzťah. Ale! Áno, jedno slovo..



Ale



definícia slova: priraďovacia spojka



Tri písmená, ktoré nám bránili byť spolu. Bývame ďaleko od seba.. Dúfala som... nádej zomierala poslednáá..


Keď v niečo dúfate, buď vám tlačia kaleráby do hlay, že to bude dobré a že všetko bude tak ako chcete, alebo mrkvy, že sa treba zmieriť s tým ako to je a nič sa meniť nebude..


Čo je lepšie? ?
Zmieriť sa?
Dúfať naďalej?
Nepoznám odpoveď
No dúfam


Dúfam v to, že sa najebané slečny s 10cm sukňou skludnia a nebudú do mňa drgať, keď tancujem.. Dúfam, že dostanú rozum a nebudú sa ožierať tak, že ich vystre na zem pri každej možne príležitosti. Že sa nebudú kurviť v sólidých kluboch, pretože sú tým iba na smiech. Som empatická súcitim snimi, je mi ich ľúto.




Dúfam, že sa zmení môj kolobeh života, že zažijem veci neslíchané, zážitky ktoré budem prežívať na 120%, že navštívim miesta kde nebol ešte nikto, že sa moji známi ukludnia, a už mi nebudú spievať...


"Ahoj Kikuš, naši išli na víkend..Preč..Sviečky som už zohnal, mám napustiť vaňu? ..Tvoj Maťo"



Thats all pre dnes


By Milky

 Vyznanie

8 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu