Celý kolobeh života.. Ako bábätká nás nič netrápi.. Buď sme kludné usmiate dieťa, ktoré trištvrte dňa a celú noc spí. To je taá lepšia variácia. Môžme však byť uziapané dieťa, čo potrebuje 24 hodinovú pozornosť.
Čo je lepšie a čo horšie?
Obdobie "jajství".... Na to obdoboie si ešte nepamätáme. Sú to ešte chvíle, ktoré sa nám nedokážu uchovať v tej malej hlavičke.
JA JA JA .. JA CHCEM ! JA CHCEM TňU LOPTU! a ak nie, žiadne slzy, len bordová tvár a krik na celý obchod. Nehovorím že bolo každé dieťa také.. hovorím o drvivej večšine..
Začínajú prvé okamihy, na ktoré si amtne pamätáme.. Vznikajú prvé priateľstvá z pieskoviska, no aj bitky o hojdačku.
Detstvo, s ktorého sa všetci tak ponáhlame. Všetci chceme byť dospelí.. Behať po nociach von, a tváriť sa kúl.. Dievčatá vezmú mame rúž a krivo si ním prejdu po perách. Chlapci zas vezmú otcovú voňavku, a zavoňajú ňou celý byt... Prvé hádky z bratom, o to, kto umyje riad... Prvý deň v škole, prvý spolusediaci/ca, prvá jednotka...
Momenty na ktoré rada spomínam, keď tak pijem s kamarátkou čaj. Áno, pri čaji. Mätovom s lyžičkou cukru. Ale to je vedľajšie...
Myšlienka tohoto blogu je však, že sa všetci veľmi ponáhlame... Utekáme na autobus, alebo varíme tak rýchlo, až je jedlo nakoniec nedovarené.. Ponáhlame sa žiť, no nakoniec to ubehen tak rýchlo, až sa nenazdáme, a prídu posledné hodiny, minúty.... sekundy nášho bytia..
A až vtedy si uvedomíme čo sme nestihli, na čo me zabudli.. a aké chyby sme spravili...Nenapraviteľné chyby...
Niekedy sa nam naskytne vynimocna sanca a my ju premrhane. A potom den po dni lutujeme vlastne chyby, ale co s tym, ked sa cas neda vratit naspat?
Keď sme sa uponáhlali, boli sme hlúpi... Jediné čo však môžeme spraviť je otrieskať si stenu o hlavu...
Spomal, a ži a prežívaj.. lebo veľa ľudí len existuje.....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.