-Aha babka! Toto chcem ! A pozri, toto je pekne ! ! - Kričala som, a popri tom mávala tričkom..
To bolo jedno, že som ich mala doma plnú skriňu..
Rada som jej pomáhala, keď robila na družstve.. Proste bola haluz štuchať paličkou do kravy, kým ich ona dojila.. Alebo na nich sedela.. proste vždy som si našla dáku zábavku..
Až prišiel deň, keď jej diagnozovali onkologické ochorenie.. Zlomilo to jej ego, každý bol diabol, každý za to mohol... Uzavrela sa do seba a odišla domou...
Po čase nabrala trocha optimizmu do svojho života.. Zažila svadbu svojho syna, uvidela prvé vnúča od svojho syna... Avšak prišiel zlom, pri ktorom zas zalahla do postele.. Zlomená stehenná kosť.. Vyše roka som nepočula nič iné, iba „už nikdy nebudem chodiť, už nikdy nepôjdem do kostola! “ .. Prešiel rok, prešli dva, a babka o paliciach kráčala do kostola.. Nemodlila sa len v kostole.. ale aj doma, modlila sa stále...
Nespokojná zo svojim životom, vyhľadávajúc chyby na druhých prežívala rok po roku... Smrť manžela, ale aj veľa svadieb ...
Viem že to príde kruté, ale už mi liezla na nervy tým ako sa stále ľutovala keď bola u nás dva mesiace.. Potom ju previezli do nemocnice.. a tam sa dostala do finále svojho života..
Sedím pri nej, a pozerám ako nevníma svet.. Pohľad do neznáma.. Čo tam vidí? ? Cíti že som pri nej? ? Čítam si ďalej akýsi časopis.. Sem tam jej utriem soplík, sem tam slinku...
Odbieham z mamou do obchodu, po návrate sa chceme najesť.. Zahryznem do rožka, počujem silný povzdych a ticho..
Leží, pomaly zatvára oči.. Jedným razom vydýchla celú dušu.. Bledne..
Prichádza doktor, sestričky... Vidím jej nehybné telo, vidím ako ju prekladajú.. prezliekajú, a ja nemám v hlave absolútne žiadnu myšlienku... Cítim sa prázdna, je mi s toho na nič... Točí sa mi v hlave... Sadám na posteľ, a uvedomím si, že som prišla o ďalšieho blízkeho človeka..
V tomto prípade však bola smrť vykúpením...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár