Pootočím kameru, hrabnem si vo vlasoch , a stlačím
PLAY
Zdá sa mi to najlogickejšia vec, čo môžem teraz spraviť... Kludne som mohla podliezať stôl, keď už mám tolko času... Alebo sa posadiť medzi hračky a vrátiť sa do čias prežívania, plného emócií, a starania sa o toho maca, čo bol z veľkej časti rozpáraný
Zapínam fotoalbum, a preklikávam fotky :
Prvá, čo mi tak padne do oka je fotka mňa a Mati, foťák z hora ala EMO, a v ruke Bonaqua-grep... Deň plný smiatia, ale aj nervov, blata a obrovských kvapiek dažďa .. Cesta na čučoriedky.
Samozrejme som mala pekný fialový úsmev..
Druhá sú rybičky: Nakreslené krivo na ruky, jednej utekajúbublinky z papulky... Druhá je taká, kadejaká..
Vlastne je vtom albume tak veľa spomienok... Keď vidím ako bolo skvele a predstavím si že bude ešte lepšie... čaká ma celý život... celý život ostane po mne na fotkách ...
Ostane v srdiach... ostanem?
PAUSE
....
PLAY
Nočné lampy nám ukazujú trasu, ukazujú smer... Môžme s azašiť do tmy, no tam nám svieti náš temperament... Keď sa bojíš, nahovoríš si, že niekto za tebou ide... O tom je aj život... O tom sme my, a o tom je plno blogou.. o tom sú knihy, a filmy..
Škoda že nie vždy je to happy end..
Cítim sa ako snehová vločka... V pozadí počujem vianočné piesne, a prerozprávané biblické príbehy- podtéma.. vianoce..
A ja len tak sedím potichu na okne, a pozerám sa ako život žijú....
žijem aj ja.. mám dôkaz
STOP
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
smajlica
5. 12.decembra 2009 16:52
Milky , zasa raz uzasne
Napíš svoj komentár