Na deň vo Viedni som sa tešila, síce ráno nebolo najlepšie. Zobudila som sa o pol hodinu neskôr ako som mala, nefungoval mi fotoaparát a zabudla som si doma peňaženku, ale aj tak som išla na zastávku a nastúpila na autobus, no na nasledujúcej zastávke som vystúpila a bežala ten cca kilometer domov lebo som sa bála že mi vypadla niekde z kabelky a mala som tam väčšiu hotovosť Nakoniec som išla tak ako bežne do školy a našťastie na vlakovej stanici boli kamoši s ktorými je vždy sranda, ráno som sa s nimi zasmiala ale v Pezinku som prestúpila na zrýchlený vlak a tak sa dostala na Hlavnú stanicu kde, už boli spolužiaci a @morsiela Ako to učitelia často robia povedali, že vlak do Viedne ide o 7:30 ale samozrejme išiel o pol hodinu neskôr aby aj tí čo meškajú stihli.
Cesta do Viedne
Hneď ako sme nastúpili do rakúskeho vlaku, ktorý je mimochodom 100x krajši ako tie slovenské, sme si našli dobre miesto a začali sa rozprávať, ale keď som si sklopila stolček, že sa idem naraňajkovať našla som rakúske noviny Heute a zistili sme, že síce sa učime 10 rokov nemčinu vieme preložiť asi každé tretie slovo
Smer škola
Na SudBahnhof sme vystúpili a čakal nás tu Slovák, ktorý je študentom školy kam sme sa vybrali a ešte profesor odtialto. Asi 10 minút sme išli peši, ale trochu bolo zvláštne to, že hneď ako sme dali nohu na prechod autá zastavovali nie ako na Slovensku, že ešte pridajú aby nemuseli čakať kým chodci prejdú. Počkali sme na električku, ktoré sú v Rakúsku asi o tretinu užšie ako tie naše a nacpali sa tam. S morsielou sme si vyhliadli dobré miesto na sedenie a tak sme pozerali von oknom, ale neskôr táto električka išla podzemnými dráhami, čo sa mne veľmi páčilo lebo to bolo niečo ako metro ale jazdili sme v podzemi aj na povrchu. Na konečnej zastávke sme vystúpili a ocitli sa pri obrovskej budove z dlhým schodiskom a na vrchu bola kaviareň. Trochu to pripomínalo pyramídu. Morsiele sa páčili cyklitické chodníky, ktoré mali aj svoje vlastné semafóry a dosť ludí tieto chodníky aj využívalo. Novinkou vo Viedni sú tzv. Citybike, sú to bicykle, ktoré sa dajú požičať a odviezť sa kamkoľvek čo je aj ekologickejšie ako na aute aj zdravšie. V celej Viedni je ich 800 a môžete ich nechať na jednej zo 60 cyklistických staníc. Bolo by to super aj v Bratislave, ale tu by to každý pokradol alebo zničil...Stačilo 10 minút peši a ocitli sme sa pred nádhernou historickou budovou grafickej školy.
Vnútro rakúskej školy
Hneď po vstúpení do školy nám bolo jasné, že tu je iná úroveň školstva ako u nás. Bola to udržovaná škola s pekným trávnikom v strede a starou fontánou, kde som hodila 1 cent pre šťastie Ale po tom čo som vypila vo vlaku kávu a dosť minerálky som chcela ísť na záchod kam nás zaviedli. Keď som videla tie záchody spomenula som si na Ally McBeal kde mali spoločné záchody ženy aj muži, pretože aj tu to tak bolo Má to určite svoje výhody aj nevýhody. Dokonca aj toaletný papier mali a vreckovky na osušenie rúk a my sa na škole tešíme keď sa dá splachnuť No dosť bolo o záchodoch...Prešli sme na chodbu, po stranách boli krásne plagáty, kresby, fotografie a ďaľšie práce aké na grafickej škole nemôžu chýbať. Určite ste videli nejaký americký film zo školského prostredia kde mali pekné triedy, čisté chodby a zaujímavo spravenú celú školu a toto bola akoby jedna z nich. Po chvílke sme sa všetci zastavili a len pozerali pretože pred nami nebola žiadna obyčajná lavička na posedenie na chodbe ale nádherný starodávny gauč s kresielkami a prekrásnou lampou a starou knižnicou, ktorej knihy mali aj vyše storočia. Ďaľších pár metrov a na podlahe žehlička! Rovnako stará ako tie knihy a prilepená o podlahu, také umelecké Po schodisku sme sa dostali do podkrovia školy, kde bola veľká sála s lavicami postupne klesajúcimi, ako to majú v parlamente. Na plátne sa premietali fotky, urobené v Bratislave keď oni boli na našej škole, tak sme si ich pozerali a zrazu šok! Fotka na ktorej pol plátna zaberala moja hlava a ja som sa rehotala. Keď to videla morsiela začala sa smiať a potom aj ja A aj ostatný Neskôr prišli naši rakúsky kamoši, riaditeľ, zástupkyňa a jedna učiteľka, ktorá vedela slovensky. Pekne nás privítali, povedali niečo o škole a vybrali sme sa na malé pohostenie. Boli tu úžasné koláčiky, bábovka, keksíky, slané chlebíčky s pomazánkami, džúsy, minerálky a všetko potrebné tak sme sa najedli ako keby sme jedlo v živote nevideli Začala podrobnejšia prehliadka školy. Tu v podkroví boli steny pokreslené nádhernými kresbami a bolo to tu útulné. Zistili sme že na tejto škole majú školský systém, ktorý by mohol byť aj u nás. Títo študenti sa totiž učia iba jeden deň v týždni všeobecné predmety ako matematika, nemčina, angličtina...ale zvyšné štyri dni majú prax. Pomyslela som si na našu prax máme ju 4 dni ale len raz za 2 týždne a to len sedíme v obrovskej miestnosti s vlastnými notebookmi a robíme grafiku a občas ideme do mesta fotiť, ale tu to bolo rozdielne. Oni nemuseli nosiť svoje notebooky, ale mali výkonné MAC, každý dva monitory, okolo pekné prostredie, kvetiny a legálne Photoshop CS3. Ono to vlastne vyzeralo ako grafická firma a ich kancelárie. Posunuli sme sa ďalej a tu daľší úžas. Bol to ich ateliér. Najprv opíšem ten náš ak sa to dá nazvať ateliérom Deka prevesená cez tyč a stolička pred ním Musíme si nosiť vlastné fotoaparáty a síce máme tmavú komoru vyvolávali sme asi len 5x za celý rok. Tuto mali desiatky profesionálnych reflektorov, obrovské plátna roznych farieb, nové školské zrkadlovky, jeden obrovský reflektor s priemerom vyše troch metrov, blesky...proste všetko čo k profesionálnemu fotografovaniu treba. Ako povedal ich profesor, stálo to niekoľko 100 000 €. Fakt som bola vtedy znechutená z našej školy a trochu sa začala hanbiť, že boli u nás a videli čo tam máme keď to môžu porovnávať s týmto. Videli sme aj ako sa vyrába potlač na tričká sieťotlačou. Jeden študent si navrhol ako bude vyzerať jeho tričko, vyrobil šablónu a cez ňu pretlačil farbu stierkou. Šablónu zdvihol a bolo to krásne tričko s takou postavičkou a pri nej nápis HUG ME. Potom to ešte išlo pod UV lampu a tričko bolo na svete. Ako povedal takéto tričká sa predávajú všade približne za 30 € a on si ich tu vyrábal koľko chcel. Bola to naozaj kvalita nie nejaká handra... Videli sme aj ako sa vyrábajú nálepky, ofsetové stroje ktorými sa tlačia noviny, rôzne plotre a ďaľšie prístroje. Myslím že takto sa naučia viac ako u nás čo len sedíme za notebookom a robíme stále to isté. Oni tvorili grafiku, boli kreatívny a to sa mi páčilo. Takéto vyučovanie by ma bavilo a do školy by som chodila s radosťou. Bola to naozaj obrovská nádherná škola, ale za vyhradenú hodinu a pol sme nestihli všetko vidieť a museli sme ísť ďalej.
Mariahilferstrasse
Asi najznámejšia ulica vo Viedni, niečo ako Obchodná u nás, ale toto je 5x vačšie a 100x lepšie. S morsielou sme sa vybrali na nákup a ja som dostala chuť na Starbucks kávu ale že až po nákupoch. Prechádzali sme a keď nás niečo zaujalo vošli sme dovnútra. Boli sme v obchode s oblečením a mali tam lacnejšie oblečenie aj tenisky ako u nás a aj väčší výber. V Humanicu sme zase pozerali na to ako majú pekne spravené obchody, všade vôňa, čisto a úžasne zariadené. Pekný nábytok, príjemný personál a naozaj každý obchod s prekrásnym výkladom. Vonku sa nedal nájsť na zemi pluvanec alebo špak. A po čase sme aj vyhladli a tak sme išli do pizzerie, kde pred nami spravili cesto, poukladali tam tie najlepšie ingrediencie a v pravej peci upiekli. Ako som zahryzla do mojej šunkovo-šampiónovej som spoznala, že táto pizza je fakt perfektná. Trochu sme si posedeli, porozprávali sa a počuli sme ako sa tí pekári rozprávajú po taliansky tak nám bolo hneď jasné prečo tá pizza bola taká super. Ludia sem prichádzali na obed, sami si nabrali koľko chceli pitia, aj pohár aký chceli a sklenený nie papierový Boli sme najedené aj oddýchnuté a tak sme ešte išli na kávu do Starbucksu, ale bola tam obrovská rada a morsiela pozrela na mobil a že: „OGM, je 13:12 a o 13:10 sme mali byť už pred múzeom asi kilometer od nás!“ tak sme sa rýchlo pobrali preč bez kávy. Stihli sme prísť asi za 10 minút a ako sme zistili neboli sme jediné kto meškali. Profesorky rátali a rátali a zakaždým im vyšlo iné číslo. Malá nás byť 20, bolo nás 12, nie 13 alebo 18? A potom sa objavili spolužiaci a učiteľka: „To sú tí traja čo chýbajú“ ale spoza tích troch sa vynorili daľší traja a za ním ešte jeden Tak to zase prerátavali. Zatiaľ čo sa toto dialo ja a morsiela sme boli fascinované jedným arabom, ktorý sedel kúsok od nás na rúžovej lavičke a hral sa so sklenenou guľou. Ako keby tá guľa občas visela vo vzduchu a on hýbal rukami akoby ich mal z gumy, fakt ich zvláštne prevracal a ohýbal a aj tú ruku otočil naopak, ale guľa sa stále gúľala na mieste. Po 10 minútach čo sme ho sledovali prestal a vytiahol mobil a hovorím morsiele: „Teraz to isté bude robiť smobilom“ Ale hneď ako dotelefonoval pokračovaľ s guľou.
Múzeum
Po tomto umeleckom zážitku s arabom sa nám ani veľmi nechcelo ísť na výstavu do múzea na MAK „Flowers for Kim il Sung“, bolo to o komunistickej Kórei a kedže my sme v tom čase nežili príliš nás to nezaujímalo a tak sme to prešli za 10 minút a sadli sa na lavičku v múzeu. Počas pol hodiny sa naše profesorky pohli asi o 6 obrazov Nakoniec jedna z nich prišla za nami, že už aj ju to nudí. Síce tie obrazy boli pekne namaľované, ale aj tak toľko na ne pozerať? Tak sme aspoň oddychovali, veď nás boleli nohy a mali sme plné brucho pizze Ale predtým ako sme mohli do múzea vstúpiť nás kostrolovali ako na letisku, prehľadávali nám tašky a nakoniec sme ich ani nemohli mať so sebou lebo čo keby sme tam mali bombu? Síce na tej výstave ani nemalo na koho spáchať atentát lebo sme tam boli len my Ale je pravda, že po Viedni je nejak veľa arabov, aj v tej škole, ale mne to neprekáža a práveže sa mi páčia taký tmavší ľudia a nemyslím samozrejme rómov Je škoda, že v Bratislave je tak málo týchto menšín, tu bolo veľa černochov, číňanov, arabov...
Stephansplatz
Stephans dóm asi každý pozná, je naozaj pekný a teraz ho opravujú a tak bude ešte krajší. Dostali sme sa sem metrom, čo mám veľmi rada a chýba mi v Bratislave. Je to rýchly spôsob prepravy, nemá tam kde byť zácpa alebo červená...Ako obyčajne pri Stephans dome boli kone s vozmy, ľudia oblečený ako v stredoveku alebo aj takí čo chceli vyzerať ako Mozart. Dostali sme rozchod a tak sme išli zase na prechádzku. Po pár metroch sme sa zastavili pri obchode len s Mozartovými špacialitamy a veľkou zlatou trblietavou guľou s jeho podobizňou. Rozhliadali sme sa dookola a rozmýšľali kam pôjdeme a potom nás upútal nápis SWAROVSKI.
SWAROVSKI
Možno ste niektorí videli Modré z neba, kde sa snúbenci vzali práve vo Swarovski. Síce to nebolo práve vo Viedni ale bolo to tu tiež nádherné. Po vstúpení sme boli v inom svete. Najprv čierna stena s trblietavým logom s mužom čo sledoval návštevníkov a potom eskalátor a pri ňom celá stena cez tri podlažia pokrytá malými trbliatavými zrkadlami. Bol to najkrajší obchod v akom som v živote bola. Všade len kryštál a trblietanie. Stoličky, lustre, sochy všetko z kryštálu. S morsielou sme si všetko s nadšením prezerali a usúdili sme, že aj keby celá táto exkurzia bola len u Swaronski nevadilo by nám to. Morsiela všetko odfotila a bola tam aj miestnosť kde boli len kryštálové sochy jaguára, síce to vyzeralo viac ako puma Povedala som čo všetko chcem odtiaľto na narodeniny a išli sme na prízemie kde sme zase všetko obdivovali. Bola tu aj lebka za 1800 € z kryštálu čo chcela morsiela, ale mne by stačila aj tá puma za 700 € Škoda, že takýto obchod nie je aj na Slovensku a išli ďalej, ešte posledný krátky pohľad na kryštálový výklad a išli sme ďalej. Ale asi po 300 metroch sme uvideli zase SWAROVSKI Tu bol vstup celý z malých kryštálov, zrkadlo ktoré bolo čiastočne pokryté kryštálmi a aj výťah vo vnútri bol kryštálový. Tu by sme chceli brigádu, a začali si hneď predstavovať ako máme zamestnanecké zľavy na krýštáľový tovar Zase bol však, už čas ísť na stretnutie a tak sme zase neľahko opúšťali predajňu. Ako sa ukázalo pri Stephansdome sme boli prvé a tak sme len sedeli a čakali na ostaných. Profesorka nám ukazovala čo pokupovala a vtedy som si spomenula, že neďaleko je United Chocolates kde vyrábajú výborné bonbóny alebo cukríky naťahujú pred vami. Síce sme to nestihli a už sa nám ani nechcelo chodiť,ale bolo nám super. Zase sme išli metrom, električkou a vystúpili pri stanici kde sa s nami rozlúčili rakušáci A závidela som im tú jejich školu, Mariahilferstrasse a všetko, ale vedela som, že sa sem vrátim ako každý rok.
Sudbahnof a odchod do BA
Na stanici sme sa ešte stihli zasmiať na dvoch ľudoch. Možno niekto pozerávate IT Crowd a v jednej časti mali iPod párty, kde išlo o to že tancovali na to čo počuli z iPodu v sluchátkach a aj ostatný to tak robili, ale každý počúval a tancoval rozdielne A toto tu robili taký dvaja síce počúvali naraz jeden iPod, ale aj tak to vyzeralo skvele a nikto na nich nepozeral ako na nejakých hlupákov ako to robia ľudia na Slovensku. Nastúpili sme na pekný vlak a išli preč, potom sa už nič významné nedialo lebo sme boli tak unavené, že sme zaspali a jeden spolužiak nás aj odfotil ako spíme Síce som ani nechcela zavrieť oči kým sme v Rakúskum, ale že až na tom škaredom Slovenku a nevydržala som to. Kúsok od nás sedel chlap čo celú cestu telefonoval od Viedne až po BA a potom nám to už s morsielou prišlo smiešne a chceli sme sa ho opýtať aký ma paušál xD Ale potom keď je človek unavený sa smeje na všetkom a bolo nám jedno ako na nás ostatný pozerajú a zabávali sme sa na každej blbosti.
Tento výlet bol naozaj super a rozhodli sme sa, že v lete sa vrátime, tak Viedeň teš sa
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
matheusko
5. 6.júna 2010 23:55
2
to vam verim ja tu zijem je tu skvele a asi nie som sam co to tachto porovnava
3
Super! Tiež som bol nedávno prvýkrát vo Viedni,a práve dnes som povedal mame že tam chcem ísť aj s ňou.
Uplne suhlasím so všetkým,o pár km ďalej od BA a všetko lepšie. V obchodoch som síce nebol,lebo som išiel len tak naslepo bez ciela,ale bol som takto na Stephansplatz a pri radnici,pred ktorou bol taký velký stage že ju ani vidno nebolo
A dosť času som strávil v metre,strašne sa mi to lubilo,a jazdil som aj tak načierno,proste je to super,aj keď na prvý pohlad to vyzerá ako velká BA.
A k tým citybike,vôbec som nepochopil ako na to,ale pozrem sa či to nevygooglim
A idem si ešte tie fotky pozrieť
Uplne suhlasím so všetkým,o pár km ďalej od BA a všetko lepšie. V obchodoch som síce nebol,lebo som išiel len tak naslepo bez ciela,ale bol som takto na Stephansplatz a pri radnici,pred ktorou bol taký velký stage že ju ani vidno nebolo
A dosť času som strávil v metre,strašne sa mi to lubilo,a jazdil som aj tak načierno,proste je to super,aj keď na prvý pohlad to vyzerá ako velká BA.
A k tým citybike,vôbec som nepochopil ako na to,ale pozrem sa či to nevygooglim
A idem si ešte tie fotky pozrieť
4
tak mna vieden minuly roqelmi sklamala. cela bola rozkopana a celkovo ju BA dost dobieha podla mna, cize i trochu nudna. berlin je 1321x krajsi. btw ten projekt citibyke vraj skusali pred 15 rokmi i v BA, ale slovaci to pokradli a ponicili
Napíš svoj komentár