Pozrel sa na mňa a ja som uvidel ten strašný smútok v jeho očiach. Pukalo mi srdce.Pribehol som mu na pomoc a ako sa plazil a hladal okuliare, uvidel som v jeho očiach slzy. Podal som mu ich a povedal: ,,Títo chalani sú hajzli, nevedia sa ani slušne správať!"
Pozrel sa na mňa a povedal: ,,Ďakujem!" a na jeho tvári sa objavil úsmev.Bol to jeden z tých úsmevov, čo prejavujú skutočnú vďaku. Pomohol som mu zobrať knižky a opýtal som sa ho, kde býva. Ukázalo sa, že neďaleko mňa. Pýtal som sa prečo som ho nikdy predtým nevidel. Vraj chodil na súkromnú školu. Nikdy predtým by som sa nedal dohromady s chalanom zo súkromnej školy!
Niesol som mu pár knižiek a celú cestu sme sa rozprávali. Ukázalo sa, že je to brutálny chalan. Spýtal som sa ho, či si nechce zajtra zahrať futbal. Vraj ,,hej!" Celý víkend sme boli spolu vonku a ja som spoznal Kylea viac a obľúbil som si ho. Aj moji priatelia ho ,,vzali" .. V pondelok ráno tu bol Kyle s hromadou kníh spať. Zastavil som ho a zo smiechom mi povedal, že bude mať dobré svaly z tých kníh. Iba sa smial a polovicu kníh mi naložil. Behom štyroch rokov sme sa stali najlepšími priateľmi.. Poslední rok sme premýšlali o nejakej strednej škole.
Kyle sa rozhodol pre Georgetown a ja pôjdem na Duke. Vedel som, že vždy budeme priateľmi a tie míle nebudú žiadnym problémom. On sa chcel stať lekárom a ja som chcel využiť štipendium na prácu okolo futbalu.Kyle bol premiantom triedy, vtedy si musel pripraviť preslov na záverečnú slávnosť školy. Štval som ho, že si zamachruje, ale bol som rád, že to nemusím byť ja tam hore a rozprávať.Záverečný deň bol tu.Videl som Kylea, vyzeral skvelo! Bol to jeden z chalanov, ktorý dospel. Bol vyšportovaný a moc sa mu hodili okuliare. Mal viac dievčat ako ja, všetci ho milovali, až som niekedy žiarlil. Dnes bol ten deň!
Videl som, ako je nervózny z preslovu, tak som šiel za ním, chytil som ho za rameno a povedal: ,,Hej, chlapče, budeš dobrý!" Pozrel sa na mňa tým vďačným pohľadom, usmial sa a povedal: ,,Ďakujem!" Začiatok preslovu mal za sebou, odkašlal si a pokračoval:
"Záver školy je čas, aby sme poďakovali všektým, čo nám pomohli cez tieto ťažké roky. Rodičom, učiteľom, súrodencom, možno trénerovi, ale hlavne priateľom. Som tu, aby som vám všetkým, ktorá ste niekoho priateľ, povedal, že byť niekomu priateľ, to je ten najväčší darček, ktorý môžete niekomu dať! Poviem vám príbeh..."
Díval som sa neveriacky na svojho priateľa, keď začal rozprávať o dni, keď sme sa prvýkrát stretli. Plánoval, že sa cez víkend zabije. Vravel o tom, že vyprázdnil školskú skrinku, aby s tým jeho mama nemala neskôr starosti a niesol si veci domov. S vážnosťou sa na mňa pozrel a málinko sa usmial:
,, Vďaka Bohu som stretol priateľa. Ten ma zachránil od môjho nevysloveného rozhodnutia...!"
Počul som to zdesenie t davu, keď ten príjemný a populárny chlapec povedal všetkým o svojom najslabšom životnom momenteVidel som jeho mamu a otca, ako sa na mňa pozerajú s vďakou v očiach. Dodnes si neuvedomujem hĺbku svojho činu.Nikdy nepodceňujte silu okamžiku. Jedným jediným gestom môžete zmeniť človeka! Niekedy k lepšiemu a niekedy k horšiemu. Boh nás vložil do života toho druhého, aby sme niekedy zasiahli. Hľadajte Boha v priateľoch!!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
simulik1
7. 7.júla 2007 16:11
to som uz nekde pocula. to neni z tvojej hlavy ze ne??
2
Nie nie je, no mohla si to pocut, ale jedine v cestine. Lebo ja som to prepisoavla cele do svk ako vobec sa mi nechcelo ale neznasam dajake ceske veci,. brrr
Napíš svoj komentár