tváriť sa, že my nič.
To sladký vinič,
čo omámil nám zmysly.
A pery sčerneli a zoschli,
keď iskra silnela.
A čím väčšia iskra v oku
a po boku on či iný
vtedy pradávno...
Nápoj vsiakla duša,
nie telo
(veľakrát mi preletelo mysľou).
A tak ležiac na kameni, čakajúc,
kým sa voda spení,
zabúdam.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
celuloid
1. 1.januára 2021 22:22
Pekné!
Napíš svoj komentár