moje srdce prebodané dopichané skrčené všetky city pošliapané zakopané do zeme potok sĺz strán premočených horkých krutých bezvýznamných každý večer noc to isté zosypané kamene triaška rúk len bezvýznamne položených na stole ticho, prázdno divné dusno jak votrelec v kostole jeseň kvetov opadaných lupene sú na zemi pochybujem prečo trpím že raz niekto povie mi Blog 1 0 0 0 0 Komentuj