moje srdce prebodané
dopichané
skrčené

všetky city pošliapané
zakopané
do zeme

potok sĺz
strán premočených
horkých
krutých
bezvýznamných

každý večer
noc
to isté
zosypané kamene

triaška rúk
len bezvýznamne
položených na stole

ticho, prázdno
divné dusno
jak votrelec v kostole

jeseň kvetov
opadaných
lupene sú na zemi

pochybujem
prečo trpím
že raz niekto povie mi

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár