Dnes sa vo vesmíre nachádza menej antihmoty ako hmoty. Pri formovaní vesmíru po veľkom tresku sa stretla hmota s antihmotou, čo znamenalo že sa anulovali. Z toho dôvodu nastával enormný výbuch medzi hmotou a antihmotou. Pre naše šťastie z hľadiska vesmíru existoval buď jeden alebo viacero častíc hmoty ako antihmoty čo spôsobilo celkový vzhľad vesmíru ako ho vnímame teraz. Ak by nastal opačný efekt , tak si myslím , že samotný priebeh by to nezmenilo . Hmota by nebola hmotou ale antihmotou. Po miliónoch rokoch začali vznikať prvé galaxie obsahujúce hviezdy, slnečné sústavy, planéty, mesiace a veľa iných objektov. Zhruba pred 4,5 miliardami rokov vznikla naša galaxia ( mliečna dráha, mliečna cesta) . Mračná plynu a prachu sa začali stláčať pod tiahou vlastnej gravitácie , čo spôsobilo vznik našeho slnka, našej hviezdy. Z plynu a prachu sa vytvárala telesá , z ktorých sa časom stali planéty našej slnečnej sústavy.
Zakrivenosť vesmíru spôsobila rotáciu daných objektov okolo centrálnej hviezdy slnečnej sústavy. V minulosti naša slnečná sústava obsahovala veľa planét rôznych veľkostí. Toto obdobie sa nazýva veľké neskoré bombardovanie. Počas tohto obdobia obsahovala veľa planét, ktoré boli na kolíznom kurze s inými planétami ,čo spôsobilo ich zrážku. Jedná dávna planéta s veľkosťou Marsu narazila do mladej Zeme pod takým uhlom , ktorý spomalil rotáciu Zeme. V období pred zrážkou jeden deň na Zemi trval 6 h. Tento náraz nielen že pomohol spomaliť rotáciu Zeme ale pomocou gravitácie sa planetysimáli (úlomky z planéty), pospájali a vytvorili náš Mesiac. Keďže sa Mesiac nachádzal asi 50 000 KM od Zeme , pôsobili na Zem silné Slapové javy, ktoré napomáhali planétu spomaľovať a ustálili striedanie dňa a noci na približne 24 hodín. Medzi týmto všetkým nastávali na Zemi rôzne zmeny, či už od doby ľadovej a rozvíjania života a evolúcie, až po moment , kedy nás náš Mesiac zachránil pred väčšinou asteroidmi .
Najrozsiahlejší kráter na Mesiaci sa volá Tycho, nachádza sa v južnej oblasti Mesiaca. Čo sa týka asteroidov , jednému sme sa nevyhli. V ére dinosaurov jeden dopadol na Zem a spôsobil vymieranie dinosaurov. To je prvou možnosťou. Druhá možnosť je že dané teleso mohla byť kométa. Keď skončilo obdobie neskorého veľkého bombardovania , tak sa všetko ustálilo. Naša slnečná sústava obsahuje 8 planét či už terestrického alebo joviálneho tipu.
A tie sú Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún. Čo sa týka ostatných planét , boli vyhlásené za trpasličie planéty, akým sú Pluto, Guauár atď. Tieto planétky sú dosť malé nato, aby mohli byť planétami. Uprostred centrálnej slnečnej sústavy sa nachádza naša hviezda( slnko) . V tomto období je približne v polovice svojho života , takže do zničenia jej zostáva približne 5 000 000 rokov. Naša hviezda je v strednej kategórii hviezd, čiže je pomerne mierna a pokojná. Samotné jadro tejto hviezdy môže mať viac ako 20 000°C. Povrch má približne 5 000°C. Hviezda ako aj iné planéty sa skladá z vnútorných častí. Pohon vytvára fúzia, je to reakcia kde sa zlučujú rôzne atómy a dodávajú daný pohon. V samotnej hviezde vzniká gama žiarenie, ktoré je nebezpečné s blízkym kontaktom s ľuďmi. Toto gama svetlo sa pomaly prediera na povrch slnka pričom musí preskakovať z atómu na atóm v nepriamom poradí. Približne 10 000 rokov potrvá než samotný atóm urazí cestu z jadra hviezdy na povrch pričom toto nepriame premiestňovanie atómov bližšie k povrchu slnka, zoslabuje gama žiarenie a mení ho na samotný fotón svetla ,na samotné svetlo. Približne 7-8 minút potrvá než sa samotné svetlo dostane k Zemi rýchlosťou svetla.
Rýchlosť svetla je približne 300 000 KM/S. Nie je stála, závisí od viacero faktorov, či je svetlo vo vákuu alebo cestuje vodou alebo ho zakriví gravitácia a iných vecí. Zhruba za 5 000 000 rokov naša hviezda spotrebuje všetko palivo a začne stlačovať vodík a vytvorí hélium. Keď k tomu príde , slnko začne zväčšovať svoj objem a začne narastať. Pohltí všetky vnútorné planéty, Merkúr, Venušu taktiež nedávne výskumy ukázali že to zasiahne aj Zem a možno aj Mars. S expandujúcim sa slnkom by sa mala rozširovať aj naša slnečná sústava , hlavne tá časť s vnútornými planétami. Jeden spôsob ako zachrániť Zem by bol ešte viac odstrčiť našu planétu z obežnej dráhy smerom k Marsu a vonkajším planétam ale myslím si že zániku by sme sa aj tak nevyhli. Potom sa naša hviezda rozplynie a zostane z nej takzvaný biely trpaslík. V podstate je to mŕtva hviezda s priemerom medzi 15-20 km. Je to pozostatok hviezdy. Táto mŕtva hviezda bude žiariť ešte pár miliónov rokov, kým zanikne.
Merkúr ako prvá planéta nemá stálu obežnú dráhu, pôsobia na ňu slapové sily a každá otočka okolo hviezdy je trochu iná. Merkúr nemusí byť vždy na tom istom mieste kde bol minulý rok. Berieme to z hľadiska roku , ktorý trvá na Merkúre. Venuši sa vraví druhá Zem. I keď je to druhá planéta od slnka panujú tam teplejšie podmienky ako na Merkúre. Merkúr na privrátenej strane môže dosahovať okolo 200°C pričom na opačnej aj -200°C. Berieme na vedomie že Merkúr nemá atmosféru tak preto tam nemôže byť teplejšie ako na Venuši. Venuša má atmosféru, ktorá zapríčiňuje skleníkový efekt. Dopad svetla sa nemá kam odrážať tak preto veľká časť svetla zostáva uväznená na Venuša.
Venuša vládne drsným počasím, tornáda, silné dažde kyseliny sírovej. Jedna sovietska sonda pristála na Venuši a získala rôzne snímky, ale ten tlak a teplota , ktorú má Venuša spôsobila zničenie tejto sondy do 4 hodín. Venuša má jednu anomáliu, má opačnú rotáciu ako ostatné planéty. U nej by sme mali ako prvé západ slnka a potom východ , kedy slnko zachádza za obzor. Mesiac nasej Zeme má tiež jednu anomáliu. Od doby kedy sa Planéta Tea zrazila s našou počas neskorého veľkého bombardovania uplynula dlhá doba a každým rokom sa od nás náš Mesiac vzďaľuje približne o 4 cm ročne. Za tisícky , možno aj viac rokom bude Mesiac tak ďaleko od Zeme až prestanú vplývať na Zem slapové sily, ktoré spôsobujú nielen odliv a príliv oceánov ale pomáhajú aj pri rozťahovaní a sťahovaní Zemského jadra. Slapové javy sa prejavujú nielen medzi Mesiacmi a planétami ale aj medzi planétami a našou hviezdou. Dokonca slapové sily alebo inak povedané slapové javy majú vplyv aj na nás na ľudí.
Ďalšou planétou je Mars. Má zhruba polovičnú veľkosť Zeme. Má dva Mesiace, Fobos a Deimos. Tieto dva mesiace mohli byť pritiahnuté možno z pásu asteroidov alebo ešte z neskoršieho veľkého bombardovania. Jeden z týchto dvoch mesiacov bol zachytený gravitáciou Marsu a určitej budúcnosti sa zrazí s touto planétou. Naopak druhý mesiac bude časom odchýlený od nej. Mars má tenkú atmosféru, panujú tam prevažne silné piesočne búrky. Z hľadiska minulosti bol možný život na tejto planéte. Voda sa tam nachádza v pevnom skupenske na oboch póloch, hlavne na severnom póle. Mars je známy aj tým, že sa na ňom nachádza najvyššia sopka slnečnej sústavy Olimpus Monts. V dnešnej dobe je už neaktívna lebo Marsovské jadro rotuje nesmierne pomaly , takmer vôbec. Olimpus Monts meria na výšku približne 50km-50 000m.
Ďalšou planétou je Jupiter. Je to plynná joviálna planéta, ktorá nás z časti chráni pred asteroidmi a inými veľkými telesami. Planéta Jupiter je približne 300 krát väčšia ako planéta Zem. Jej známa červená búrková oblasť je dosť známa. Do tejto oblasti by sa zmestilo 3 až 5 Zemí. V roku 1994 vrazila do tejto planéty kométa Schumaker-Levy 9. Gravitácia tejto planéty spôsobila zmenu trajektórie letu danej kométy a tá následne vrazila do Jupitera. Tlak planéty spôsobil rozlomil kométu Schumaker na 9 častí , pričom jediný tento úlomok by dokázal zničiť našu planétu. Výbuch jednej tejto časti sa rovná stovkám násobkom atómových bômb. Dodnes sú tieto miesta po nárazoch viditeľné na planéte Jupiter. Táto planéta má silne magnetické pole. Joviálne planéty sú týmto typické. Takéto planéty keďže majú silné magnetické polia, vyžarujú aj silnejšie auróry, ktoré sú viditeľné rôznych teleskopov alebo družíc. Jupiter má viac ako 60 mesiacov , ktoré okolo neho krúžia. Najznámejšie sú 4. Lo, Európa, Ganimede a Kalisto. Mesiac Lo je typický sopečnou aktivitou, keďže slapové sily spôsobujú rozpínanie a zmršťovanie mesiaca. Lo je prvým mesiacov najbližšie Jupiteru preto sú tieto slapové sily najsilnejšie. Druhým mesiacom je Európa. Čím je mesiac vzdialenejší tým sú slapové sily slabšie. Európa má zľadovatený povrch a tieto slapy spôsobujú tak ako u mesiaca Lo rozpínanie a zmršťovanie tohto mesiaca. Rozdiely medzi týmito dvoma mesiacmi sú veľké. Mesiac Európa a jej teplé jadro spôsobuje výtrysky gejzírov vody na povrch mesiaca . Z toho dôsledku vieme že pod povrchom sa nachádza veľké množstvo vody a život na tomto mesiaci respektíve pod ním je možný aspoň na báze mikroskopických tvorov. Ďalšími mesiacmi sú Ganimede a Kalisto . Tieto mesiace majú podobný tvar ako mesiac Európa s tým že tieto mesiace môžu mať viac kamenný povrch a gejzíry vody nie sú tiež vylúčené. Ostatné mesiace sú vzhľadom menšie. Jupiter taktiež obsahuje slabo viditeľný prstenec.
Ďalšou planétou je Saturn. Saturn ako aj Jupiter obsahuje veľa mesiacov. Tieto mesiace sa členia do rôznych vonkajších a vnútorných rodín. Sú to začlenené skupiny mesiacov, ktoré sa nachádzajú v prstencoch a z času na čas na seba tieto mesiace pôsobila slapovými silami. Poznáme 4 druhy prstencov A B C D. Širší vonkajší prstenec je A. Z vnútornej strany ho vymedzuje Cassiniho delenie , je to najväčšia medzera medzi prstencami. Za ňou sa nachádza široký hnedobiely prstenec B. Potom tenší a tmavší prstenec C a najvnútornejší je prstenec D. Saturnov severný pól obsahuje polárny šesťuholník, ktorý vzniká nekončiacimi sa búrkami na tejto planéte. Samotné vetry si našli spôsob rotácie v tvare šesťuholníka. Saturn obsahuje veľa mesiacov a tie najznámejšie sú Titan, Enceladus, Japetus. Vonkajšie mesiace sú typické svojim ľadovým vzhľadom, prevažne kamenistým ale mesiace Titan sa odlišuje svojim vzhľadom. Titan má silnú vrstvu atmosféry pod ktorou sa môžu vyskytovať pohoria a oceány. Tieto oceány neobsahujú vodu ale metán. Na mesiaci Titan panujú dažde. Samotné kvapky sú aspoň dva krát väčšie ako kvapka vody pretože tam neprší voda ale metán. Veľmi nízke teploty spôsobujú že metán sa stáva kvapalným, preto sa tam vyskytuje v kvapalnom skupenstve. Mesiac Enceladus má podobnú štruktúru ako mesiac Európa planéty Jupiter. Nachádzajú sa tam gejzíry tryskajúce kilometre ďaleko od svojho zdroja. Čo sa týka zrodenia sa prstencov tak to je záhada. Mojou teóriu je že kedysi v dávnej dobe narazila jedna kométa do mesiaca Saturnu, ktorý bol odmrštený na kolízny kurz Saturnu a tlak a gravitácia tejto planéty spôsobila roztrieštenie tohto mesiaca na menšie časti, ktoré zachytil Saturn a obehajúc túto planétu vytvorili prstence. Z vesmírneho hľadiska to muselo byť len nedávno.
Ďalšia planéta je Urán. Táto planéta obsahuje niekoľko mesiacov. Táto planéta je typická svojim vzhľadom , je naklonená. Jej severný a južný pól sa nachádza po stranách planéty čiže sever a juh je východom a západom. Náklon tejto planéty mohol nastať ešte v čase neskorého bombardovania v čase vývoja slnečnej sústavy. Ďalšou teóriu je že planéta Urán a Neptún boli vymenené opačne. Hlavnú úlohu v tom mohli hrať aj slapové sily. Plynný obry sa skladajú hlavne z vodíku. Neptún obsahuje tiež mesiace , známym mesiacom je Tritón. Je to prirodzený a najväčší satelit planéty Neptún. Je siedmym najväčším mesiacom slnečnej sústavy. Toto boli v skratke známe planéty a ich niektoré mesiace. Ďalšie objekty za Neptúnom nazývame trpasličie planéty. Nedávno prebiehalo rokovanie o vylúčení Pluta zo základných planét našej slnečnej sústavy. Pluto je známe svojou rozdielnou trajektóriou letu . Nekrúži po podobných eliptických dráhach rovnakým spôsobom ako ostatné planéty , ale iným spôsobom. Planétka Pluto obsahuje 5 mesiacov toho najznámejšie sú Cháron a Hydra. Okrem trpasličej planétky Pluto sa za ním nachádzajú ďalšie takéto planétky a niektoré z nich ešte nie sú objavené.
Vedci sa dnes zaoberajú hľadaním novej 9 planéty, ktorá by nahradila miesto bývalému Plutu. Za týmito trpasličími objektmi sa nachádza kuiperov pás asteroidov. Z času na čas sa stane že sa zrazia rôzne asteroidy z toho pásu a vyšlú ho naším smerom do vonkajšej a vnútornej slnečnej sústavy. Ak tieto asteroidy obsahujú potrebné látky, môžu sa z nich stať kométy. Za týmto kuiperovým pásom sa nachádza takzvaný ortov oblak. Je to priestor odkiaľ k nám prilietavajú kométy. Ortov oblak by som nazval fiktívnym priestorom odkiaľ kde gravitačné pole začína pôsobiť na kométy. Podľa ortovho oblaku môžeme zistiť či sa jedná o dlhoperiodické kométy alebo o krátkoperiodické kométy. Dlhoperiodická kométa je taká, ktorej elipsovitý let až k pôvodnému miestu odkiaľ priletela trvá viac ako 200 rokov. Krátkoperiodická kométa je zas taká , ktorej elipsovitý let k pôvodnému miestu trvá pod 200 rokov. Inak tomu hovorím vonkajšie a vnútorné kométy.
Kométa Shumaker-Levy 9 , ktorá v roku 1994 vrazila do planéty Jupiter, mohla byť jedným alebo druhým tipom týchto komét. S presným určením to už neviem zistiť. Všeobecne známa je Halleyho kométa. Je to periodická kométa , ktorá patrila medzi dlhoperiodické kométy ale pri vstupe do slnečnej sústavy ju zachytila gravitácia plynných obrov alebo inak povedané planét a zmenila trajektóriu jej letu. Z toho sa táto kométa zmenila z dlhoperidickej na Krátkoperiodickú. Je pomenovaná po astronómovi Edmundovi Halleymu. Naposledy bola v perihéliu v roku 1986 kedy ju navštívila sonda Giotto. Doba obehu tejto kométy je 75 rokov s presnejšou periódou 75,3 rokov. Ďalej za týmto ortovým oblakom sa nachádza héliosféra a héliopauza. Héliosféra je priestor kam siahajú slnečné lúče nášho slnka a héliopauza je priestor kam siahajú posledné slnečné lúče. Sonda Voyager 1 a Voyager 2 sa nachádzajú v tomto priestore. Obe tieto sondy boli vypustené v roku 1977.
Je to možné?
Komentuj
6 komentov k blogu
2
"Hovorí o tom , že aj samotná sekunda sa dá rozdeliť do viacero častí."
na to ti stačia milisekundy, mikrosekundy, pikosekundy, atď.
pointa planckovho (mimochodom píše sa s c, lebo je od mena pána Plancka, ktorý ho zadefinoval) je v tom že je to najmenšia možná časová jednotka ktorá existuje. v podstate framerate vesmíru.
a potom existuje aj planckova dĺžka, najmenší možný rozmer ktorý fyzikálne dáva zmysel. v podstate pixelové rozlíšenie vesmíru.
a planckova dĺžka prejdetá za planckov čas vychádza zhruba na 300tisíc kilometrov za sekundu, inak povedané 1c, inak povedané rýchlosť svetla.
čo je vlastne v jadre toho že rýchlosť svetla je najnižšia (a zároveň najvyššia, zdá sa) možná rýchlosť vo vesmíre - jeden vesmírny "pixel" za jeden vesmírny "frame".
...na to potom nadväzuje teória relativity (neviem či všeobecná alebo špeciálna), a od toho sa odvíja prečo čím rýchlejšie sa objekt hýbe, tým pomalšie mu beží čas (lebo jeho časopriestorový vektor pohybu ktorý je obvykle nasmerovaný pozdĺž časovej osi (predmet stojjí v 3d priestore, cestuje plnou rýchlosťou časom) sa začne otáčať tak že stále väčšia a väčšia jeho zložka je pohyb v 3d priestore, a keďže ten vektor ako celok má fixnú magnitúdu (planckovu dĺžku*planckov čas, čiže magnitúdu o veľkosti rýchlosti svetla), tak táto rotácia zároveň znamená že stále menšia a menšia časť toho vektoru je komponent pohybu v čase, a teda čím rýchlejšie sa predmet pohybuje v 3d priestore, tým pomalšie cestuje časom, čiže tým pomalšie "čas beží pre daný objekt".
no ale to už som odbehol. pointa chcela byť že tvoj opis planckovho času je tak trochu... silno nedostatočný.
jo, a tie odstavce. lebo za tú tretiu vetu som už nečítal a ani nejdem.
lebo nemáš odstavce.
na to ti stačia milisekundy, mikrosekundy, pikosekundy, atď.
pointa planckovho (mimochodom píše sa s c, lebo je od mena pána Plancka, ktorý ho zadefinoval) je v tom že je to najmenšia možná časová jednotka ktorá existuje. v podstate framerate vesmíru.
a potom existuje aj planckova dĺžka, najmenší možný rozmer ktorý fyzikálne dáva zmysel. v podstate pixelové rozlíšenie vesmíru.
a planckova dĺžka prejdetá za planckov čas vychádza zhruba na 300tisíc kilometrov za sekundu, inak povedané 1c, inak povedané rýchlosť svetla.
čo je vlastne v jadre toho že rýchlosť svetla je najnižšia (a zároveň najvyššia, zdá sa) možná rýchlosť vo vesmíre - jeden vesmírny "pixel" za jeden vesmírny "frame".
...na to potom nadväzuje teória relativity (neviem či všeobecná alebo špeciálna), a od toho sa odvíja prečo čím rýchlejšie sa objekt hýbe, tým pomalšie mu beží čas (lebo jeho časopriestorový vektor pohybu ktorý je obvykle nasmerovaný pozdĺž časovej osi (predmet stojjí v 3d priestore, cestuje plnou rýchlosťou časom) sa začne otáčať tak že stále väčšia a väčšia jeho zložka je pohyb v 3d priestore, a keďže ten vektor ako celok má fixnú magnitúdu (planckovu dĺžku*planckov čas, čiže magnitúdu o veľkosti rýchlosti svetla), tak táto rotácia zároveň znamená že stále menšia a menšia časť toho vektoru je komponent pohybu v čase, a teda čím rýchlejšie sa predmet pohybuje v 3d priestore, tým pomalšie cestuje časom, čiže tým pomalšie "čas beží pre daný objekt".
no ale to už som odbehol. pointa chcela byť že tvoj opis planckovho času je tak trochu... silno nedostatočný.
jo, a tie odstavce. lebo za tú tretiu vetu som už nečítal a ani nejdem.
lebo nemáš odstavce.
3
*Oort cloud - Oortov oblak. (aj keď presnejšie by asi bolo "zhluk")
čo je to za hlúpy zvyk, len tak si hádzať kockou že ktoré písmeno z názvu veci odignoruješ?
čo je to za hlúpy zvyk, len tak si hádzať kockou že ktoré písmeno z názvu veci odignoruješ?
5
@pussiik no tak ved si ich aspon oprav, dopln si tam tie odstavce, blogy sa daju editovat, a niekolkonasobna korektura je prirodzenou sucastou pisania
6
Este by som dodal ze plynne obre nemaju pevny povrch ,mozno nejaky bordel zo zozbieranych vesmirnych exponatov tam je ale ale pumpu tam slovnaftka nepostavi a este aka gravitacia posobi na okolitych planetach .mam rad tieto vesmirne staff furt lepsie ako hovoriaci hadddd
Napíš svoj komentár
používaj ich, inak tvoje blogy (viacmenej právom) nikto nebude čítať.