Mal to byt skvely vylet, taky, ako minule. Stretli sme sa tu skvela partia, posedeli sme v lepsej restauracii na veceri a neskor na pivku v dalsom podniku. Rozpravali sme sa o vselicom moznom, o fyzike, filozofii, ale aj o uplnych hovadinach. Malo to tak byt aj dnes, ale nebolo..
Tentokrat sme sa mali stretnut zakladna partia, ja , moja kamaratka Nina a nas spolocny kamos Jozo. Ten byva v tomto meste, cize nas mal cakat na stanici. Ja som prisla z mesta, kde studujem, Trnavy a Nina z Prahy..
Do mesta som dorazila par hodin pred Ninou. Ako pred par tyzdnami sme ju s Jozom cakali v putike na busovej stanici. Jozo sa vsak zacal chovat akosi podivne, vypil pri mne 20 poldecakov vodky, a to dvojite, alebo trojite... Zacal sa chovat, nazvime to nevhodne. Kamaratovi do telefonu opisoval, ze musi prist, aby mal vyhlad ma moje poprsie a krasne nechty a ze som vobec cela krasna, na co som sa len chytala za hlavu... Najhorsie prislo neskor, ked mi zacal vyznavat v podgurazenom stave lasku... Vtedy sa mi predstava podobneho vecera tomu predchadzajucemu zacala rucat.. Vedela som sice, ze Jozo je prelietavy ako opelivy hmyz, ze sa akoze zamiluje a o mesiac ho to prejde, najneskor.. Ale vedela som aj to, ze dokaze byt velmi neprijemny a robit celkom slusny citovy natlak na svoju obet....
Zacalo sa mi zahmlievat pred ocami.. Pri stole som mala batozinu s notasom, fotak za par litrikov a na mol opiteho Joza, ktory sa ma zacal uz nemiestne dotykat, comu som sa snazila predchadzat... Kedze som nejak vychovana, snazila som sa to zahravat do autu a prilis nedavat najavo svoje rozpolozenie.. Ked vsak zavolala Nina z vlaku, vyletela som von z putiky rychlostou blesku a vyvreskovala som do telefonu, ako by som najradsej Jozovi rozbila hubu.. Miestni bezdomovci sa odo mna razom rozutekali.. Mne sa rozutekali nervy..
Po dve a pol nekonecnych hodinach s Jozom som odisla z putiky kratko na to, ako ma zoznamil s jeho novym , , beer-buddym".. Na dalsie nechutne prevracanie dvojitych vodiek som fakt nemala zaludok, povedala som, ze musim ist na vzduch a odisla som na zreleznicnu stanicu cakat Ninu. Presne 45 minut som sa pozerala na svetelnu tabulu, kym nenastal cas Nininho prichodu. Medzitym dosiel Jozo s jeho kamosom, Jozo sa ma pytal, ci ho neznasam a stale mi narusal diskretnu zonu.. Nepovedala som nic, len som odstupila od neho. Ten kamos ho odo mna tahal ako od kopy hnoja prec a Jozo odisiel na hotel taxikom, aj ked mal cakat Ninu so mnou..
Prisla Nina..Sadli sme na taxik a dosli sme do oblubenej restiky.. Jozovi sme povedali, ze kedze uz nas nepockal, nech nam da aspon hodinku casu, aby sme sa my dve porozpravali.. Jozo zacal besniet.. Cely cas, co sme vecerali nam vyvolaval, aby sme okamzite prisli ku nemu, ze nas caka v aute, akoby sme sa nevedeli premiestnit same.. aj zviera sa potrebuje pokoji najesť.
Nina to vyriesila v asi desiatom Jozovom telefonate, tak, ze ma pockat, kym dojeme.. To uz sme boli obidve nervozne a dokopy sme sa o nicom nestihli porozpravat.
Jozov otec nas doviezol na hotel. Jozo sa mi snazil zurivo ospravedlnovat a pripadnu vinu brat na seba.. Snazila som sa mu vysvetlit, ze spravny chlap ma mlaku obist, nie niekoho urazit a potom sa alibisticky ospravedlnovat. Namiesto pochopenia som dostala polhodinovu prednasku, skoro koberec, pri ktorom ma nutil sa mu pozerat do oci (rovnako ako tie dve hodiny v putike predtym) a rozpraval mi nieco o objektivnej vine a o svojom podiele.. Kazdu vetu zacinal mojim menom a daval zanho vyznamovu pauzu... Pripadala som si ako zviera zahnane do kuta.. Vedela som, ze sa musim ovladat, ale cosi vo mne sa burilo coraz viac.. Chcela som mu jednu vytat po hube.. Ale vedela som, ze je tam aj Nina a ze On je nas hostitel a spime unho.. Ostala som ponorena sama do seba, kym konecne neodisiel.. Nina ma podrzala, ked sa to zacalo vo mne rucat..
Jozo povedal, ze bude mat niekolkotyzdnove vycitky svedomia, ze sa nanho hnevam.. Ja to povazujem za dalsiu formu citoveho vydierania..
A co dodat na koniec? Asi to, ze dnes oslavujem vitazstvo samej nad sebou.. Nad netvorom, ktory vo mne drieme, ale uz nie je potichu..
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
texo
14. 3.marca 2012 00:27
ty mas asi nervy zo zeleza Tolerovat mu takyy psychicky natlak chcelo asi poriadnu davku trpezlivosti a sebaovladania Klobuk dolu
Napíš svoj komentár