... už som blízko, v diaľke vidím svetlo a veľmi neistým krokom pristupujem bližšie, v hlave mám veľa otázok a málo odpovedí, lepšie povedané... žiadnu odpoveď. Neviem vlastne o sebe, čo tu robím a prečo som tu, ale očividne niekto chce aby som tam išiel. Som veľmi blízko, dosť slabý, už necítim nohy ale som dostatočne blízko. Hovorím si: "...musíš...ešte kúsok...to zvládneš..." a v tom to prišlo, započul som... "...ešte nie...". V tom som otvoril oči, bolesti hlavy boli veľmi silné a myšlienky nebolo možné usporiadať do nejakých logických súvislostí, okno ako bič, nemohol som zaostriť, nedalo sa. Bol som slabý, necítil som poriadne ruky ani nohy, no snažil som sa pozbierať kúsok sily na to aby som si mohol pretrieť oči. Pomaly som sa dotkol tváre... "To čo je...?", na polovici tváre som mal obväz. Bol som vystrašený, nevedel som čo sa stalo, pomaly som sa posadil, pozrel som vpravo, videl som 2 osoby. Jedna bola biela machuľa a druhá ružová machuľa... no okej, z bieleho fľaku sa pomaly vytvarovala zdravotná sestra, ktorá sa na mňa usmiala a odišla a ružová machuľa...hmmm... bola moja mama, ktorá ležala na lôžku vedľa mňa. Tichým a spokojným hlasom mi hovorí "Dobré ráno syn môj..." ...
Tento zážitok mi už ako 6 ročnému povedal, že život je veľmi krehký. „HAHAHA HIHIHI“ si povieš. Ako môže 6 ročný chlapec chápať niečo o živote. No je to zvláštne, vtedy som to pochopil. V škole som nebol ničím výnimočný. Bol som obyčajný chlapec, ktorý nerešpektoval pravidlá ale rešpektoval ľudí, snažil sa im pomôcť a vedel sa obetovať.
... bolesti hlavy stále pokračovali, mamička sa na mňa usmiala, bol to príjemný pocit, dosť ma to hrialo keďže som bol asi na pokraji útesu. To celé čo sa stalo bola nehoda. Podľa všetkého čo som sa neskôr podozvedal, boli pri mne aj iní ľudia, ale utiekli. Keďže to boli moji rovesníci, utiekli preč... zľakli sa... Je to pochopiteľné? Ako mali zareagovať? Nemali mi pomôcť? Premohol ich strach alebo panika?
No a čo... život ide ďalej, pravdepodobne niekto chcel aby som tu ostal...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.