- Daj mi pokoj!
- Myslíš si že týmto niečo vyriešiš?
- Asi nie, ale ty to tiež určite nevyriešiš...
Sedeli v kuchyni na zemi a boli ticho. Obaja. Otec a syn.
Vraj aký otec, taký syn. No oni boli príliš rozdielni. Každý uznával iné hodnoty, každý mal iné priority. Nevedeli sa dohodnúť, už len kvôli tomu, že každý mal na danú vec iný názor. Ale dnes mal tento rohovor inú príčinu a hodnoty ani priority tou príčinou neboli.
Dodnes nevedela prečo sedeli na zemi, keď tam boli stoličky. Asi sa chcel jeden príblížiť k svetu toho druhého. Bola dieťa. Nevinné, bezbranné a predsa silné. Bolo jej už toľkokrát ublížené. Nechápala, čo sa deje. Len stála za dverami.
Dospelí častokrát ani len netušia, čo všetko môžu deti počuť. Veci tajné, nepríjemné, chúlostivé....
- Povedz mi prečo to robíš. Chceš nás priviesť do hrobu? Nevidíš, že ledva vás všetkých s maminou uživíme a ty nám robíš problémy.
- Čo sa ty do toho staráš?
- Ako že čo sa starám? Takto sa so mnou rozprávat nebudeš! Ja zarobím peniaze a ty ich pokradneš, všetko predáš, aj to čo už dávno nefunguje. Chcem ti nejko pomôcť. Ale sám to nedokážem, musíš aj ty chciecť.
- Bež do piče, mne je dobre.
To, čo povedal si mal dobre premyslieť. Nepremyslené slová sprevádzajú následky. Tieto slová mali za následok mierny úder päsťou celkom dobre stavaného štyridsiatnika do sánky drogami načatého 16-ročného chalana.
V mihu sekundy zaspal. Malá sa zľakla. Cítila, že je zle, ale nebála sa. Vstúpila. Chalanov otec si práve zapaľoval cigaretu, už sedel za stolom a občas pozrel na syna či dýcha. Syn ležal na zemi bosý, bez ponožiek, ktoré si asi sám dobrovoľne dole nedal.
Mal opuchnuté prsty, zapálené rany medzi nimi. Ako dlho sa mu darilo skrývať vpichy od ihiel rôznej veľkosti a obsahu. Vedel, že nepoškodené ruky nevzbudia pozornosť. No asi netušil, že správanie sa zmení od základu.
- Bež spinkat moja.
Nič viac. Len ,,bež spinkať"". Nerozumela, ale mala rešpekt a tak si šla ľahnúť. Rozmýšľala. Nevedela na koho má byť strane. V jej srdci boli obaja. Bola tak zmätená, až sa rozplakala. Pochopila však, že to čo sa medzi nimi stalo nebolo dobré a ani zďaleka sa to neskončilo.
Ochvíľu sa otvorili dvere od kuchyne...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
daddy
24. 7.júla 2010 00:36
poprosím pokračovanie , zatiaľ to je dobré a smutné.... ak je to teda naozaj skutočný príbeh :/
Napíš svoj komentár