Nemôže za to nikto z nás.
Srdcu nerozkážeš.
Ževraj. Najľahšie výhovorky.
Srdcu sa dá rozkázať. Dá sa vybrať si medzi medzi šťastím a nešťastím. Rozum vždy vie kedy je čo lepšie. Je nám to vštepované odmalička. A tiež k tomu dopomáha vrodený egoizmus, ktorý nám podvedome nahovára, že máme robiť tak, aby sme sami sebe prilepšili. Túžime byť milovaní, rozmaznávaní, ochraňovaní...
Keď však konáme podľa rozumu,čo sa srdcu nepáči, sme naozaj šťastní?
Napríklad v láske. Srdce nám hovorí byť s osobou , ktorá nám ubližuje a rozum zas zanechať minulosť a ísť za niečím iným, novým, lepším.
Väčšina ľudí v tomto koná podľa srdca. A veľmi dlhú dobu konajú sami proti sebe. Nedáva to zmysel a predsa je to tak.
Možno toto celé nedáva nikomu zmysel a nikto nechápe prečo to tu rozpisujem.
Má to len jediný dôvod.
Keď sa pozriem za sebou späť, netúžim to vrátiť. Netúžim ani spomínať. Či už sa to týka lásky, rodiny, či kamarátov. Niektorí ľudia sú skrátka takí akí sú a zmeniť ich je často zbytočné a preto keď ľúbime, snažíme sa prispôsobiť.
No spoznala som človeka, ktorý mi ukázal, že to nie je to najdôležitejšie. Že sa nemusím prispôsobovať nikomu, že všeobecne láska je o tom , aby sme sa mali radi takýto a nie aby sme sa kôli niekomu menili a robili zo seba niečo, čo nie sme. Hrať divadelné predstavenie, ktoré bude mať čoskoro svoju derniéru.
Skončili sa nepravé lásky, nepravé, falošné priateľstvá. Prestalo ma baviť sa prispôsobovať. Samozrejme vo všetkých vzťahoch treba niekedy urobiť kompromis, ale toto bol už extrém.
Vybrala som si teda voľbu, ktorú mi ponúkal rozum. Nenechať sa manipulovať a byť šťastná.
Byť šťastná s ním, aj na úkor toho že stratím veľa ľudí. Áno som egoista, veď je to vrodená vlastnosť každého človeka...
Neľtujem svoje ,,rozumové" rozhodnutie a nikdy to nebudem ľutovať. Teraz mám okolo seba ľudí, ktorí stoja za všetko a vedľa seba človeka, ktorí je úžasný už len tým že je. A to nehovorím len preto, že ho milujem
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár