Keď spím,
je to len naoko
Som potápač v prázdnote
od nepamäti noc, čo noc
Sledujúc odtlačky pruhovaných láb mačiek,
čo tieňuje čas
plížim sa dymovým labyrintom
bezo značiek
vnímať ostrosť farby a bublinové znamenia,
čo nič nezmenia
a predsa na nich záleží
tak bežia hore.
A
na hrane svetla ktosi vyplní ulietavú prázdnotu
dostratena.
Som stratená
Oči
Otvorené

Od včera potajomky zízam ľuďom na prsty,
či nie sú dlhšie..
Zmizli mi prázdne sny.

Sníva sa mi o tebe.




 Blog
Komentuj
 fotka
bonita  2. 12. 2010 21:43
á!
 fotka
omeleta  2. 12. 2010 21:43
ňach!
 fotka
tenpatic  2. 12. 2010 21:52
^ ˇ
 fotka
titusik  2. 12. 2010 22:52
toto je asi najkrajšia báseň, kt. som tu v poslednom čase čítala. čiapka dole
 fotka
phantasia  3. 12. 2010 22:27
nenásilné, hravé, príjemné



už som sa tešila na niečo nové od teba, a dočkala som sa satisfakcie!
 fotka
divinatoire  4. 12. 2010 11:22
chýbala si
 fotka
antifunebracka  20. 12. 2018 17:39
Táto blbosť nemá hlavu ani pätu!
Napíš svoj komentár