1.) * Miniatúrne vraždy ťažkých rán 2.) zubami sa držím konca postelí že tma nás zacelí že ráno nepríde že zabudne na naše okno do tých dní že krik sa stratí v plytkom nenávratne slín a preglgnem to všetko,. - ale sny klamú a rána strhnú nočné tichá zrazu zas rozbitý kus nábytku leží v rohu chodidlá zrástli o podlahu a nehýbeme sa ďalej. - Na križovatkách ochabnuto sledujem kolobeh ľudí so zásekom vnútri doskáčem ku konečnému začiatku chodníka ťažkých rán, obzriem sa nič život naokolo plynie ďalej - sú rána, keď nás trápia horšie veci ako diera na pančuche, na gatiach v medzinoží, či v duši. Blog 13 0 0 0 0 Komentuj