1.)


* Miniatúrne vraždy ťažkých rán


2.)


zubami sa držím konca postelí
že tma nás zacelí
že ráno nepríde
že zabudne
na naše okno
do tých dní

že krik sa stratí
v plytkom nenávratne
slín

a preglgnem

to všetko,.

-

ale sny klamú

a rána strhnú nočné tichá

zrazu
zas

rozbitý kus nábytku leží v rohu

chodidlá zrástli o podlahu

a nehýbeme sa ďalej.

-

Na križovatkách ochabnuto sledujem kolobeh ľudí
so zásekom vnútri

doskáčem ku konečnému začiatku chodníka ťažkých rán,
obzriem sa
nič
život naokolo plynie ďalej

-

sú rána, keď nás trápia horšie veci
ako
diera na pančuche,
na gatiach v medzinoží,

či v duši.

 Blog
Komentuj
 fotka
burn  14. 5. 2011 22:07
dokonalosť.
 fotka
antifunebracka  7. 9. 2011 23:09
ty si jak garfield - nenavidis rana
Napíš svoj komentár