Sliedia po mne
mrchy z rohov sna
akoby vedeli
čo vyžiera
ma

otvárajú dvere
nevstúpiť,
kým vnímaš prievan tamto vonku
slabne
tíš
necítiš.
-
...
je tam chuť toho rána na jazyku
šero v tvojej tvári
plné ulice
ich tesno
v topánke

škrť pohľady
-

Ohnutý kút úst
poblúdil
v spomienkach
a ja mu (sebe) neodpustím
kým
to
a

jeho
všetko -
nevypustím!

(M)

*

 Blog
Komentuj
 fotka
tenpatic  13. 4. 2011 21:13
babylon earth.
 fotka
antifunebracka  8. 1. 2016 15:48
Tak to vypusť, poďme, len do toho!
Napíš svoj komentár