Zapla som si birdz po dlhom, fakt dlhom čase. Nie, že by som mu prestala byť "verná", ale mali sme plno iných problémov, behačiek, naháňačiek a snáh zachraňovať život mojej malej sestričky.
Veľa sa zmenilo, ani neviem čo všetko som tu vykvákala , Veronika je o rok staršia, o niekoľko operácií ľahšia, oveľa múdrejšia, silnejšia a dospelejšia. Zdá sa, že vyhrávame. Nehovorí sa to ľahko, dlho som to nevedela vysloviť, ale áno, bojujeme s rakovinou. Nie mojou, ha, o koľko ľahšie by to bolo. Máme (prežívame to všetci s ňou, takže mám právo na množné číslo) za sebou 5 operácií, niekoľko cyklov chemoterapie a v tejto chvíli čakáme na výsledok testov či sme úplní víťazi. Verím, že budeme
Zmenili sa ďalšie veci. Rodina sa zmenila. Sme tím, takí o akom som iba snívala. Všetko funguje, sme optimistickí, naučili sme sa veriť jeden druhému, ťahať za jeden koniec a byť šťastní. A sme. Veľmi.
Doplnili sme aj deficit domáceho zvieratka. Tentokrát to ale nie je poltonový pes ale malý (zatiaľ) kocúrik, ktorý okrem útokov na naše nohy a ruky, nemá nijaké prejavené negatívne vlastnosti.
Keď som si prečítal tvoje posledné blogy, až mi zimomriavky po chrbte behali. Pripomenulo mi to dobu, keď i my sme sa cítili strašne nešťastní, nespravodlivo potrestaní a vcelku bezmocní. Bojovali sme s nepriateľom, proti ktorému je človek malý, malilinký a v našich slovníkoch prevládali slová typu "dúfajme že..., myslíme si, že...., snáď, asi, bodajby..., proste samé slová neistoty spojené s neustálym strachom o blízkeho. Až keď takáto udalosť nastane, človek si uvedomí kopu vecí, pochopí v čom tkvie sila pojmu rodina, viera a láska. Pevne verím a prajem Ti, aby to vo Vašom prípade malo celé šťastný koniec a do budúcnosti Vám to pripomínalo, aký ste dokázali byť silní, zomknutí, vytrvalí a milujúci. Fakt držím palce a každú tvoju radosť zdieľam spolu s tebou.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.