A mne určite nikto neuverí .
Ale vy viete, že Cyrilisko je megapes a je zvlášť obdarený negatívnymi vlastnosťami. A to je ešte vraj šteňa, pche, tak kým bude dospelý, nezmestí sa do baráku .
Chápete to? Ja tu ledva existujem, lebo ma prepadol bacil debil Chrípkoš, a ja keď som chorá, tak mi kvalitne zašibáva a tak som sa pustila do dlhoodkladanej prezentácie na nemenovaný predmet s nemenovaným profesorom. Pre prípad, že si opäť veľmi elegantne zlomím nejakú končatinu a opäť budem stráášne nááásilne a proti svojej všetkej vôli nútená pristúpiť na individuálny študijný plán a chodiť do školy jeden mesiac z troch... no to je fuk, jednoducho som si povedala, že tentokrát budem aspoň prvé dva týždne semestra slušný študent.
Takže sa vráťme k tomu, že moje telo je okupované pánom Chrípkošom. Bolí ma každý sval, aj tie o ktorých neviem, že mám. Kýcham namiesto hodiniek (t.j. každú sekundu, júú), kašeľ slúži ako hlásenie každých 10tich minút...a tak dále. Na svojom tele môžem vyprážať a ručím za to, že aj rezeň by sa podaril. Fakt, som proste prehriata. A keďže mama videla v správach, že teraz je nejaký extrašpeciál bacil, ktorý chrípkami kántri ľudí a dotiahne polku z nich až do špitálu, núti ma jesť všetky recepty starých babiek, piť 100% šťavy z ovocia (akože ešte pomaranč hej, ale GRAPEFRUIT?) a tak.
Som teda v poľutovaniahodnom stave (keď mi chcete poslať darček, stačí povedať, nadiktujem adresu veľmi ochotne ) . A keďže mi zašibáva pustila som sa do práce. Niekoľkohodinová činnosť pozostávajúca z úpravy obrázkov, hľadania vecí, informácií,...blabla, proste práca do školy. Fakt som to mala urobené tak, že som si tým bola spokojná. JA. A to som z rodu puntičkárov.
Položím si to na stôl, veď ČO by sa, preboha, mohlo stať vytlačeným papierom, pozháňaným fotkám, keď to položím na stôl. V blízkosti nič tekuté, nič rozbitné, nič rizikové. Okrem...CYRILA. Vŕŕŕ!!!!
Ležím v posteli, rozmýšľam či je lepšie zomrieť na chrípku, alebo sa vrátim k pôvodnému scenáru a ešte tu pár rokov pobudnem a počujem nejaký polorachot. Tentokrát to nebola začokoládovaná Veronika, ani duchovia, ani mimozemšťania, ale ten dinosaurus. Pomyslím si, že dobre, veď tu nič zničiteľné nemám a zrazu prenikavé *zvuk trhania a žužlania niekoľkých papierov naraz*.
Myslela som, že budem vraždiť. Zastavilo ma len to, že Cyrilisko je darček Veroniky, inak by som už mala novú rohožku.
ON mi rozžužlal všetky papiere, fotky, polámal také hovadinky, ktoré mali byť ako ukážka... Dobre, práca je v počítači, ale všetko ostatné je ...v mierne roz..niečo..fuj stave.
A čo odovzdám teraz? To je na pondelok... Tak mi to zožral pes, no čo. Keď raz možno (nikdy) nebudem učiteľka, toto deťom budem akceptovať.
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
želám rýchle uzdravenie a cyrila potrestaj..inak super meno Cyril