To vážne denne zomiera také množstvo ľudí? Predstavte si, že pošlete svoje dieťa, je jedno koľko má rokov, lebo aj do stopäťdesiatky to bude vaše decko, a vrátia vám truhlu s telom. A potom sa nebojte niekam chodiť, niekoho púšťať. Desivé. Ak by som spočítala denný počet mŕtvych a predstavím si to na svojej ulici, môžem rovno vybúrať ešte ďalšie tri ulice domov a ostalo by tam také prázdno, aké denne vzniká.
A tak sedím, držím za ruku moju malú Veroničku, cítim iba jemné trhanie, asi nervy, veď v nej má infúziu, a rozmýšľam, aké by to bolo, keby naozaj zomrela. Strašná predstava, až nepredstaviteľná. Sebe samej nadávam, ako mi to vôbec môže prísť na um. Je iné, keď o mŕtvom dieťatku čítam a je iné, keď sa ma to hlboko a silne dotýka. Viete si predstaviť ten strach, čakajúc na verdikt, či je v tom malom telíčku zabijácky nádor? Aj spomienka na to, striasa.
Našťastie, už je všetko v relatívnom poriadku. Obehali sme kus sveta, aby sme ju postavili na nohy. Nebolo to síce zhubné, ale operovať dieťa je stále rizikové. Moja mama hovorí, že v tele nemôže byť nič navyše, keď nám to bolo dané s narodením. Ani slepé črevo nie je pre srandu králikov, tak zásah do pečene decula je sila.
A vidno to na nej. Vždy bola útlučká, chudá a jemne bledá. Teraz je superútla, a snehovobiela. Papá, ale diéta je sviňa. Okrem toho, že smie iba hrianky a jemne povarené zemiaky, má pravidelné dávky lentiliek, ako to voláme, ale v skutočnosti sú to lieky. Boli sme u tety liečiteľky, ktorá vyšetrila nie len ju, ale aj nás . Aspoň sme zistili, čo v tele nemáme.. Prestali sme dôverovať obyčajným lekárom a z väčšej polovice existujeme na alternatívnej liečbe. Funguje.
Aj Cyril (pes) pochudol , asi v strachu o svoju paničku. A pribudlo nám morča , aby mala malá čo trýzniť.
Ešte stále si nemôžeme vydýchnuť, čaká sa totiž na to, ako po liečbe bude fungovať jej pečeň. Až potom bude vyhrané.
Takže tak. Normálne mi je zle z tých hrozných nešťastí. A to ešte o koľkých ani nevieme. Kamarátka napr. letela domov z dovolenky a mierne im dymilo lietadlo. Fotka? Vymazať, to sa totiž nemalo dostať von. Vďakabohu, že som nemusela čítať v novinách, že spadlo lietadlo s turistami idúcimi domov. Lebo tak končí zákon schválnosti. Máš ísť domov, tak ťa v Londýne dobodajú, aby v deň príletu prišla truhla, nie zrelaxované dieťa.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
van_damsel
11. 9.sept. 2008 11:54
k tejto teme odporucam vypocut a precitat text songu vicarious od tool..
2
viem sa vcítiť do tvojej kože. Mňa tiež mrazí z toho, ako sú niektorí chtivý po toľkých vraždách, nešťastiach. Ľudia sú sprostí, keď si siahajú na vlastný život a sprostí sú aj tí, ktorí ten život berú. Niekto nám dal právo na život, tak by sme si ho mali vychutnávať a nie zabíjať sa.
...pevne verím, že aj tvojej sestričke bude lepšie, nech sa čoskoro uzdraví.
...pevne verím, že aj tvojej sestričke bude lepšie, nech sa čoskoro uzdraví.
Napíš svoj komentár