Tralala, aj by som písala, ale...

No viete, to je tak. Po prvé, my, ťažko študujúci vysokoškoláci, ktorých dni napĺňajú hodiny a hodiny strávené nad knihami (..neverte všetkému), jednak nemáme čas, a keď máme čas, nemáme odvahu, lebo...no lebo.

Takže tentokrát spojím mojich päťstotisíc štyristotridsaťdva a pol myšlienok na jeden virtuálny papier, aby sa ani náááhodou nestalo, že prídem po nejakom čase strávenom mimo virtuálny svet a zistím, že nejaký mazaniachytivý admin zahlási, že „príliš krátke na blog“ (podotýkam opäť raz, neboli to tri vety, ani desať ani dvadsať, ale viac, ale tak čo už no, áno, áno, aj ja som ufrflaná nespokojná, blá blá ) ...a už neviem čo som chcela povedať . Nevadí.

Proste si sadkajte pekne, na niečo mäkké, pohodlné, doneste si pitie, jedlo, niečo ako zásoby do atómového krytu, lebo si idem spomenúť na všetko, čo mi len napadne a čo som pre istotu, čiastkovo nepísala, lebo načo keď mi to zmažú...ach

HEJ, už som povedala, že áno aj ja som tá nespokojná, lebo čo je veľa, to je fakt veľa. Ja mám rada poriadok, ale nie vysávač všetkého, čo niekto krvopotne vytvorí. A už keď frflem, vadia mi neexistujúce DISKUSIE!! A tak asi som sa týmto práve dala zmazať, tralala . No ale štve ma, že na čo kliknem, už dávno neexistuje. Aspoň názvami by nemuseli provokovať, ja si na to nádejne kliknem, že určite vtipná diskusia, a....nič...

Ale k veci, odveci.

Niektorí by radi vedeli, ako dopadol striptíz môjho mladšieho brata. To bol moment, kedy som sa cítila ako veľká filmová hviezda. Alebo lepšie povedané seriálová. Typická hudba zo Siedmeho neba by úplne doladila atmosféru toho, čo sa u nás doma po tejto „afére“ udialo. Ja som asi po prvý krát v živote nebola ako hlavný podozrivý a vinný! Aj by som si zatlieskala, ale aj bez toho sa cítim ako idiot Brat je už dosť veľký na to, aby sa mnou nechal dobrovoľne vyzliekať (nemyslite si, že som to niekedy robila !)

Prebehla duchaplná diskusia o tom, čo sa smie, nesmie, kde sa berú deti, že bociany neexitujú v tej súvislosti, v akej sa deťom klame, ja som nestíhala vnímať čia farba tváre sa mení rýchlejšie, či mamina, ktorá fučala ako dinosaurus, alebo bratova, ktorý by sa od hanby najradšej preboril niekde k susedom, ktorých nemáme .

Záver? Všetci sa máme strašne radi, a mesiace zákazov a príkazov, nedobrovoľných manuálnych prác, atď.

Fáza dva...

[STOP. Presuňte váhu svojho tela na druhú polku zadku a zamyslite sa. Tu končí dĺžka môjho superkrátkeho, zmazania hodného príspevku. JE TOTO KRÁTKE?]

Tak. Fáza dva. Pozvanie rodičov slečny spolupáchateľky a nej samotnej. Toto som našťastie pozorovala iba tajne, lebo byť účastník diskusie, neviem neviem či by som ovládla svoj močový mechúr a od smiechu nezvládla situáciu...

Debata mala vážne nádych trápneho amerického seriálu a uzavrelo sa to celé tak, že sa vzťah týchto mláďatok preruší a zatrhnú sa akékoľvek kontakty. Čo je vlastne dosť kruté a aj je mi trocha ľúto môjho bračeka, ktorý nemôže za túžbu zachraňovať svet, aby sme náhodou nevymreli. Na hanbu sveta teraz celá jeho trieda vie o tomto malom incidente, pretože obaja páchatelia sú spolužiaci, nehovoriac o tom, že jeho škola je ako malá dedina a na každom rohu tárajúca babka.

Smola, nemal mi pôsobiť traumu . Ja som vlastne najväčšia obeť . Ale na druhej strane, keby som vedela, aké plány majú rodičia, aké zákerné ťahy na neho vytiahnú, tak ho ušetrím toho trapasu, keď som chcela byť ako staršia sestra

No, kľudne uvoľnite obe polky zaťaženého zadku, odložte nedojedené, vypite nedopité, lebo som sa zabudla , pri UČENÍ, čo mi uverí asi tak 0,0001% mojich čitateľov (čiže asi tvoj necht na malíčku zodpovedá danej časti, ó, teším sa takej popularite ) a už som mimo svojej vhodnej hladiny, čiže nedopíšem ten chaos

Snáď to je dosť DLHÉ! Áno, trucovanie mi vydržalo. Dobrú noc 0,0001% čitateľa

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu