Niečo ako úryvok s knihy?

Deň sa vliekol pomalým tempom. Na nič sa nevedel sústrediť. ,,Toto všetko mi berie strašné množstvo energie“ pomyslel si cestou domov. Domov? Johanin byt nebol jeho domov, už to nebolo to miesto kde sa tak cítil. ,,Preboha, Jerry spamätaj sa !“ ozval sa hlas za ním. Bolo to Grace. V poslednej dobe si naozaj myslel že je nadprirodzená bytosť. Vždy keď to najmenej čakal mu vkročila do cesty. Potešil sa. Radosť, to čo mu chýbalo. Len ona mu ju vedela znova dať. ,, Vlečieš sa ako mátoha , fakt ti to neprospieva. Máš cigu?“ Pozrel sa na ňu ešte stále trochu udiveným pohľadom. ,,Naozaj obdivuhodné ako dokážeš s jednej témy skĺznuť na druhú. Jasné že mám. Ale dnes ťa len tak nepustím, potrebujem s tebou kecnúť.“ Vytiahla si cigaretu a popritom povyťahovala ešte tri. Nebol si istý či je na svete ešte niekto taký nešikovný . ,, Ouuu, prepáč prepáč , som rada že o tom konečne budeš hovoriť aj so mnou, dúfam že to všetko zas nebudeš obkecávať. Ale predtým sa musíme zastaviť v karavane. Nemám šajnu kde je Mary a už ju hľadám celý deň a vieš ako je to s ňou“ obaja sa zasmiali keďže dobre vedeli o čom hovorí. Začudoval sa, len s touto osobou sa dokáže ešte smiať? Prešli už dobrý kus cesty keď konečne prišli k karavanu. Bol zaparkovaný niekde na odľahlom a samozrejme bezplatnom parkovisku. V tej chvíli dorazila k karavanu aj Mary, najlepšia kamarátka Grace, spolu tvorili niečo ako nerozlučnú dvojicu. Sama Grace mu o nich raz rozprávala, spoznali sa ešte na základnej asi od štvrtého ročníka sa začali viac kamarátiť a a zistila že ich bavia rovnaké veci, páčia sa im rovnakí chalani, rovnaká hudba a začali kuť plány ako si kúpia karavan a budú cestovať a užívať si koncerty, festivaly...Tento príbeh ale s ním vôbec nesúvisí.

Maňa prichádzala so svojim frajerom. Paulom. Bol od nej o o dosť starší ale Grace vravela že ju veľmi ľúbi a že si veľmi rozumejú. A že Paul je super chalan. On sa s ním ešte nebavil poriadne tak to nevedel posúdiť.

,,Graceee, kde si v prdeli?“ kričala Mary s druhého konca obrovského parkoviska.
Keď boli konečne všetci štyria pri karavane predstavila Mary Jerrymu svojho priateľa. Bol to nízky chalan ktorý, ako vedel od Grace, miloval motorky a heavy metal. A nebol to chalan mal okolo tridsaťpäť rokov. Maňa mala devätnásť a Grace dvadsať. Zišlo mu na um, aký su všetci šťastní , neriešia žiadne problémy, keď začína ponorková respektíve v tomto prípade skôr karavanová choroba proste si spakujú veci a odídu zase niekde inde. ,, Mohla by si si konečne dobiť kredit, a zavolať mi niekedy kde si“ povedala s ničoho nič Grace ,, Idem tuto s Jerrym na čaj, potrebujeme sa o niečom porozprávať tak sa posnažte ostať v karavane.“
A odišla. Grace nikdy nepotrebovala dlhé reči. Chytila ho za ruku a utekala s ním preč. Naozaj ho mala rada a on to vedel. A obaja mali radi čaj.

V čajovni sa jej zveril so svojimi pocitmi. S tými prekliatymi pocitmi úplnej bezmocnosti. Zábleskami nenávisti a vlastne so všetkým čo ho trápilo. Naozaj jej hovoril všetko a ona jemu tiež. Možno. Grace nebola s tých ktorý tak ľahko otvoria svoje srdce. Predtým ako spoznal Johanu mu vyznala lásku. Samozrejme bola opitá. A neveril tomu. Zaujímavé bolo že s ním nechcela nikdy spať, asi sa bála že tým skončí toto neuveriteľné kamarátstvo. Keď jej povedal všetko čo chcel vstúpili do čajovne Mary s Paulom. Boli už trochu pripití a táto podivuhodná dvojica hneď narušila pokoj čajovne.

Viem že zatial je to tažko pochopiteľné ale tak skúsiť to prečítať môžete.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu