Druhy den sme mali snezne skutry, poriadne sme sa obliekli a isli sme po zamrznutom jazere. Bola taka zima, ze mi az okuliare zamrzli takze som nic nevidel. Na skutry sme boli 2 najprv isiel kamos a na ceste spat sme sa vymenili. Na tu jazdu nikdy nezabudnem, vzduch mi narazal do tvare tak rychlo ze som nemohol ani dychat, ale stalo to zato. Vsade bola sama divocina. Po asi hodinke sme dosli k ice hotelu - hotel kt. je postaveny len zo snehu a z ladu. Prehliadka hotela bola super. Postele z ladu a na tom kozusina - tie drahsie boli ozdobene sochami z ladu roznych tvarov - aniel, vidlicka, vtacie pazury... Proste bolo na co sa pozerat. Skoda ze v tomto case bol hotel postaveny z casti, chybali casti ako - ice bar, ice church (tento kostol z ladu ja 5. najpopularnejsi pre svadby vo svedsku). No na ceste spat som riadil ja, povecsinou sme isli lesom takze som nemohol ist velmi rychlo, ale ked to cesta dovolila tak som zrychlil na maximum co to slo . Vecer po vylete sme dostali tradicne svedske maso z losa alebo soba (toto maso sme mali este niekolko krat pocas vyletu . Po dlhom dni sme dosli na hostel a zniceny sme si lahli, niektory este nieco popili, ale vacsina z nas bola dost unavena . Vies si predstavi asi preco.
Treti den nebol o nic chudobnejsi na zazitky ako tie pred nim. Rano sme cakali na odvoz do nedalekej dedinky asi (10 km) a potom na psie zaprahy, snezny skuter so sanami. Kedze sme boli dost velka skupinka museli sme sa na saniach a na skutri striedat. Pametam si na to ako som prvy krat jazdil so psim zaprahom. Jeden z kamosov co bol na saniach urobil video. Je tam pocut ako hovorim "guys it isn"t so easy". Fakticky to nebolo lahke. Psi boli naucene sledovat snezni skuter pred nimi, alebo skupinu ostatnych sani. Jedine co bolo treba je ich trosku pribrzdit a udrzat sane na ceste. Ono sa to lahko povie, ale tachsie urobi. V jednomuseku sme isli so sanami pri mieste, kde bola roztopena voda a sane sa dost naklonili do prava. Len, len som udrzal tie sane tak, aby sa neprevratili . Bolo to super. Najvacsia sranda bola no, dostali sme prikaz, ze sa psi nemaju predbiahat navzajom, ze sa budu medzi sebou "rozpravat". No ja si idem pribrzdujem psi kvoli terenu no a pozriem doprava a tam vedla sani pes zo sani za nami. Zacal nas pomali predbiahat, nastastie sane za nami pribrzdili, takze nas psi zaprach si nemal sancu pokecat s kamosmi zo sani za nami . Potom sme sa postupne vystriedali na saniach (myslim riadeni) vsetci. Po tejto skusenosti som riadil znova snezny skuter. Za sneznim skutrom boli sane v ktorych boli ludia co sa prevazali s nami (bolo nas ovela viac ako sani a skutrov, takze sme sa striedali v riadeni a v sedeni v saniach). No toto bola uplne ina skusenost ako predtym, tahat vyse 1.5 tony za sebou na sneznom skutry je uplne ina skusenost ako jazdit 80 km/h cez jazero. Musis byt uplne opatrny aby sa ti sane za tebou neprevratili. V jednom momente som mal riadne na male svah sa zvazoval do rieky takze sane isli pod uhlom asi 20 stupnov a ja som mal pocit ze sa spolu s nimi prevratim, nastastie sme to miesto presli a vsetci to prezili v zdravy . Dosli sme do tabora, respektive od tabora nas delila rieka. Tak sme dofukali raftingovy cln a v 2 skupinach sme sa preplavili na druhu stranu. Dolsi sme k chatkam, elektrina skoro ziadna, len jeden generator, plynove nadoby na uvarenie caju, jedla, kozub na zohriatie izieb. Toto vsetko obsahoval nas kemp. No a v neposlednom rade aj saunu. . Priroda bola uzasna. Mal som pocit ze som v nejakom filme . Po vydatnom obede sme sa pustili do prace, museli sme si nasekat a napilit drevo aby sme mohli rozrobit ohen a trosku zohriat nase obydlia. Nastastie sme nemuseli rubat stromy , drevo bolu napilene na vacsie kusky takze sme ho museli zmensit a pripravit na ohen taktiez do sauny. Jedna skupina pripravovala drevo zatial co druha isla k rieke nabrat vodu z potoka do sauny. Nikdy by som nebol povedal, ze budem behat v plavkach za polarnym kruhom v noci v -7 po tabore, pretoze mi je teplo . No ale o tom trosku neskor.
Po tvrdej praci sme dosli k casu vecere. No, ale este predtym sme boli na jednej mensej prechadzke. Zorganizoval som skupinu 8 ludi, pricom som daval doraz na to aby aspon jeden z nas mal nejake svetlo . Ked sme vytiahli paty, z tabora, ukazala sa volba cloveka zo svetlom ako skevly napad, pretoze bez svetla sme nevidieli ani na krok. Bolo zamracene a polarna noc, slnko zapadlo asi pre 3 hodinami (o 13.00). Skupinka 8 ludi sa pustilo k rieke a po nej. Clovek ak sa nad tym zamysli, si len tak kraca po rieka nevie kam ide, ale ide . Proste bola to sranda, hlavne ked nas cesta zaviedla dalej od brehu a blizsie k casti kde voda nebola zamrznuta. (Bola tam cesta zo snezneho skutra). Po asi kilometri sme si posadali na lad pokryty snehom a sledovali sever krajiny. Bolo zamracene, ale cez oblaky sa dalo pozorovat blikajuce svetlo. Dospeli sme k spolocnemu zaveru ze to bude polarna ziara . No po kratkom odpocinku sme sa pustili dalej. Sranda bola ze sme si ani neuvedomili ako blizko nebezpecenstva sme boli az kym jedna baba z USA nestupila trosku mimo chodnika, kde sa lad preboril a ona si trosku namocila nohu. Usudili sme ze pokracovat by nebolo mudre, kedze sme poculi praskat lad pod nasimi nohami. Obratili sme to smerom k lesu. Lad vydaval nebezpecny varovny signal - zacal sa pod nasimi nohami trosku prebarat. Nastastie sme nasli molo na ktore sme postupne vsetci vyskocili a nikto si nezaplaval. Cestou lesom som sa zabaral do snehu, niekolko krat som zle stupil a spadol do snehu. Na niektorych miestach snech dosahoval hlbku kolien. Cely vylet skoncil stastne. Nikto sa nezranil ani neutopil. Zazili sme vlastne dobrodzruzstvo (zucastneni: cech, slovak, USA, Francuzsko, Nemecko, a Svajrciarsko). . Vecer po jedle sme sa pripravovali na saunu. Mal som obavy v takej zime ist do sauny a potom naspat do chatky (asi 10 m), ale co uz povedal som si som tu len raz. Prezliekol som sa do plaviek a v sale, sneznych cizmach a uteraku som vysiel z chatky do -7 C.
Mohol som sa sice prezliect vedla sauny v miestnosti ale toto bola vacsia sranda. Dorazil som cely s nulovimy omrzlinami . Vosiel som do sauny. Bola to jednoducha miestnost s dvoma nadobami na vodu (studenu z rieky), s jednou nadobou pri ohni z vriacou vodou a kozubom. Sauna bola dobre rozohriata. Niekto doniesol sneh, tak sme sa trosku poohadzovali a ochladili. Po asi 10 minutach som sa rozhodol, ze vyskusam extrem. Zabehnem si skocit len tak do snehu. Pred saunou sa dost smykalo. Vonku bolo pod nulou a ja som si zabehol asi 5 metrov a skocil do snehu. Jaj, este teraz citim ten sneh na sebe. . Vratil som sa do sauny a dalej sa salil. Olievali sme sa vodou. Ochladzovali snehom. Proste uzivali si jedny z najkrajsich okamzikov zivota v krasnej prirode daleko na severe. V saune sme ostali nakoniec len dvaja (Ja a kamos z ceska), uz sme tam boli dost dlho tak sme sa rozhodli, ze sa trosku zahrame vonku. Vybehli sme v cizmach a plavkach a zacali sme si robit rozne fotky v snehu, na sneznom skutry, s ludmi kt. mali oblecene teple oblecenie (boli sme tam mozno viac ako 10 minut), behali sme okolo sauny len v plavkach v teplote pod nulou. To je dalsi okamzik mojho zivota na kt. nikdy nezabudnem. Ked sme sa konecne dostatocne vysaleli, obliekli sme sa a isli k rieke. Obloha sa uplne vycistila takze sa nam naskytla moznost vidiet tu najkrajsiu oblohu v nasom zivote. Zlahka sa dala vidiet mliecna draha a tisicky hviezd. Na severe nas cakala super podivana - polarna ziara, bola to zmes zelenej z ciernou obohou. Na tuto oblohu nikdy nezabudnem. Pocas toho vecera som videl 16 padajucich hviezd, co je viacej ako kedykolvek predtym, respektive to bol urcite vacsi pocet ako pocas celeho mojho zivota dokopy. Nadhenra priroda, nadhrena obloha. To bola kombinacia kt. ma priputala k zemi. Lezal som tam asi 2 hodiny. Vsetci boli uz davno v tabore a mozno uz spali. Ja som si uzival to naj. co som si mohol priat. Tisicky hviezd. Mnoho padajucich hviezd, zvuky prirody, nicim neruseny zvuk tecucej rieky. Proste raj na zemi. Nevsimal som si zimu okolo seba, jedina co ma z tejto euforie prebudilo bol zvuk vlkov. Vtedy som si uvedomil, ze mozno nie je az taky dobry napad tam trcat prilis dlho . Ostal som este niekolko minut a potom som pomaly kracal do postele...
Rano som vstal skorej ako vsetci ostatny v mojej chatke (sranda isiel som spat posledny a vstal som prvy . Naskytol sa mi znova rajsky pohlad. Na juhu pri vychode slnka sa pohravali farby - zlta, oranzova a cervena. Proste sa vytvorila kombinacia farieb, kt. uputala nie len zmysly, ale aj dusu. Sedel som tam sam a sledoval tuto nadheru. Neskor sa ku mne pridali dalsi ludia. Trosku sme sa presli popri rieke viacej na severo vychod. Uzyvali sme si svetlo kym to slo. Takto sa skoncil druhy vylet. Cestou spat sa nestalo nic zaujimave len jedne prevrhnute sane s ludmi (psi zaprach) a jeden psi zaprach sa vydal inym smerom ako skupina . Proste pohodova cesta domov. Z dedinky nas odvazali v roznych minivanoch. Ja som sa dostal do jedneho z roku 1964 - vojenske vozidlo. Nanestastie vek vozidla ukazal aj jeho nespolahlivost, po asi 15 min. sa nam vozidlo pokazilo. Tak sme cakali na hranici lesa a dedinky na iny odvoz .
Nastal posledny den, den oddchodu. Rozdelili sme sa na 2 skupiny, jedna si isla pozriet soby a druha - ta mensia skladajuca sa z 2 ludi isla viacej na sever, lepsie povedane asi 140 Km severnejsie navstivit narodny park a hranice s norskom . Ja som bol samozrejrme v tej dobrodruznejsej vyprave. Vyprave na sever. Teplota smerom na sever trosku klesla. No ale najneprijemnejsie bolo to ze fukal silny vietor. Takze ked sme dorazili do parku kazdy nas krok bol sprevadzany silnym vetrom od chrbta. Co sposobili ze sme mali pocit arktickej zimy . Trosku sme sa presli po kopcoch, urobili niekolko fotiek. Skusal som urobit fotku s vlajkou SK ale vietor bol taky silny, ze som ju moc nedozkazal udrzat. Takze sa v zavera dost vlni, prekryva mi tvar... Kracali sme snehom, nie to je zle povedane, brodili sme sa polmetrovym snehom, smerom viac na sever. Clovek ked si chcel urobit fotku, hned mu zacali odmrzat ruky. Pohlad svedskych hor bol majestatny. Boli sme v lyziarskom stredisku, silny vietor a snezenie sposobovali chlad kt. prenika az do kosti. Okolie sa da opisat slovami: proste biely raj, hory a pod nimi velke jezero. Nic podobneho sa neda najst na Slovensku, ale pri pouziti prirovnania, zoberme si Strbske pleso zvacsima ho viac ako 10 X, pripocitajme si vietor a velke vlny a dostaneme zlomok toho co sa dalo vidiet na mieste . Presli sme asi 2.5 km a kamosovy sa pokazila vetrovka. Chudak vedel kedy si ma vybrat ten spravny cas nato by sa mu pokazil zips. Vietor zrychoval a on sa snazil vyse 10 min ju opravit. Nastastie sa mu to podarilo. Dostali sme sa zivy a zmrznuty naspet k autu. Najedli sme sa a vyrazili sme k norskym hraniciam. Obzor sa pred nami pohraval s farbami. Slnko v tom case malo pomaly zapadat. Snazili sme sa urobit fotky, no ale myslim ze sme nemali dostatocne technicky zdatne fotaky urobit kvalitne fotky. Bola tak zima, ze ked sme zastali, len sme otvorili okno a robili fotky z auta . No, ale neskor sme sa odhodlali ist aj vonku. Trosku sme primrzli ale videli sme toho vela - hori, obloha kombinacia svetiel, silny seversky vietor.
Skusenosti, spomienky a chvile ktore sa nedaju zabudnut. Preveria tvoje zrucnosti, tvoju kondicku a tvoju odvahu.
Najlepsie na tom bolo ze tento vylet som zorganizoval ja - zmanazoval som skupinu 17 ludi, (francuzi, nemci, cech, USA, svajciar...).
Budem na to dlho spominat, zazil som toho viacej, len je tazko vsetko opisat slovami a dat to na papier, najlepsie je to zazit.
Dufam, ze som ta nenudil
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
freschmint
8. 8.augusta 2010 22:36
waw tak tam musela byť ale sranda a v tom ľadovom hoteli bola veľká zima?
Napíš svoj komentár