I want to fly aj aj aj aj aj aj aj aj aj aj aj aj aj aj aj aj aj aj

Takto to znie. Osunlade - Butterfly. Mixnuté Trentom. Prosím o prepáčenie, ale už musím ísť, čakajú ma. Je ich dosť. A sú rôzne. Ako ľudia. Sú medzi nimi dobré, tvorivé, smiešne, deprimujúce, fascinujúce, ničnehovoriace...

Teraz myslím na to, ako onen Ron Trent programuje hudbu. Určite to nie je ťažké. Tri minúty sa opakuje jeden takt, akoby sa prešmykovala platňa (že platňa!). Teraz sa už ozval vokál, predpokladám, že nejaká obézna černoška. A ani si nedá námahu zaspievať text, iba hmká. A pridali sa perkusie. Pôvedné aranžmá, tá opakujúca sa sekvencia, na moment stíchla, ale to fakt iba na moment, aby vynikli perkusie. Už sa to šmýka ďalej, černoška do toho úúúúúáááhej. To je už vlastne iná skladba. Sometimes I feel like. Niekedy sa v Ronových skladbách vyskytne improvizácia na akustickom nástroji. Černoška a improvizujúci hudobník, teda prizvaní ľudia, ktorí si splnia svoju druhoradú úlohu, aby Ron mohol byť fajn DJ. Svet fakt nie je spravodlivý. Prečo nie sme všetci dídžeji?

Don´t try. Nikdy! Nemeň svoju podstatu. Inak prídeš o kus seba. Sme nekompletní. Keď strácame kus zo seba, robíme sa nekompletnejšími. Tak? Tak si stráž, čo je tvoje. Netráp sa, buď ľahostajný. Vieš to. Robíš to dlho. Občas sa nedarí? To nič. Nevzdávaj to. Chladný, krutý, bezcitný. Nie, toto nie, to bol slogan včerajška. Dnes sa snaž nestratiť zo seba ani najmenší kus. Nie si dokonalý, si nekompletný, preto si ho musíš ustrážiť. Chceš žiť? Tak to rob. Viem, dá sa to aj potom, keď sa to stane, dá sa to aj potom nazvať plnohodnotným životom. Ale prečo robiť chybu? Vieš o tom? Vieš. Takže nerob chybu! Plnohodnotným životom možno nazvať každý život. Už len pre jeho podstatu. Akože pre podstatu bytia. Lebo bytie samo o sebe je zázrak. Ale my zázrační nie sme, ani svet nie je. Občas sa stane výnimka, stane sa niečo, o čom sa môžme domnievať, že je to čosi, ako dar. To nie je bežná prax. A nie je to ani náhoda. Lebo na tie neveríš. Na náhody, ani na plány. Načo mať plán, keď náhoda neexistuje? Aj tak sa stane len to, čo sa musí stať. Bez ohľadu na chcenie, plány, potreby. Ktosi ti povie: "Vieš, všetko zlé je na niečo dobré." Klišé. Hej, ale overené. Že tomu nerozumieš? No a? Nik ťa nenúti. Možno nikdy nepochopíš, aká veľká pravda sa v tej vete ukrýva. Možno pochopíš a urobíš rekapituláciu, introspektívu. Vyhodnotíš, vyselektuješ, zanalyzuješ. A bude ti ľahšie. Alebo ťažšie. To vtedy, keď si uvedomíš, aký si nepoučiteľný. Čas plynie. Robí tak aj preto, aby si sa mohol zamyslieť a poučiť sa z vastných chýb. Nie z cudzích. To sa iba tak hovorí, že je dobré učiť sa na vlastných chybách, ale lepšie na cudzích. Tie sa ťa bytostne nedotýkajú, máš tendenciu nezaoberať sa vecami, ktoré s tebou nesúvisia priamo. A robíš chybu. Vidíš. Vrátili sme sa o niekoľko riadkov vyššie. To je správne. Vždy sa vrátiť o niekoľko riadkov, minút, dní, zážitkov, spomienok. A tak. A hľadať. A nachádzať. A zas mi napadá ďalšia fráza. Už ju nespomeniem. Nechcem ťa znechutiť mojou frázovitosťou. Ale uver, že vo frázach je veľa pravdy. V inovatívnych prístupoch, nonkonformizme, avantgarde, alternatíve, pseudokreativite, tam je tiež veľa, ale nie pravdy. Tam sa dá nájsť bohatsvo ducha, chaosu, paralelných svetov, nie pravdy. Vieš prečo? Lebo pravda je len jedna. Nedá sa vymyslieť. Dá sa vymyslieť tvrdenie, ktorému uveríš. Nie je pravdou, že každý má svoju pravdu. Každý si myslí, že má tú svoju pravdu!

Pretože iba JA!

Teda, milý Ron, neviem, či si ma dobre počúval, viem byť naozaj nudný. Je možné, že som ťa trochu poplietol. Obral som ťa o čas. Len verím, že som ťa neobral o časť. O časť z teba, ktorú potrebuješ k tomu, aby si bol kompletnejší. Sadni si do štúdia, programuj, poťahuj páčkami, sampluj, spolupracuj, užívaj si úspech. A nezabudni. Tak, ako sa vraciaš k svojim obľúbeným postupom pri tvorbe hudby, tak sa ti vráti všetko, čo dáš druhým. To je pravda.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu