Kto prichádza

Hej, nezabudol som na to, aké by to bolo bez industriálnej hudby. Takže poď, zober si svoje prasiatko a zbytočne nemysli. Tu sa netreba obávať o budúcnosť. Všetko je zaručené. Vidíš zelené svetlo. Zatvor oči. Počúvaj, ako to výborne funguje. Surové. Správne. Otoč sa. No... Mesto vie byť romantické. Keď budeme veľkí, pôjdeme do Paríža. La Défense bude to prvé, čo uvidíš.

Tak som si myslel, že toto bude koniec onoho večera. Nie. Prišli noví ľudia. Nepoznal som ich. Tak, ako nikoho odtiaľ. Ale boli príjemní. Pýtali sa. Aj áno. Aj hore, aj nie. Poznám sa, viem, že to mám rád. Sadli sme si. Stroboskopy dodržiavali eleganciu. Zas som bol v tom istom saku. Mám rád farebný zmätok. Také vyriešenie spokojnosti. Čo si budem robiť ťažkú hlavu z vecí... Dôležité je tancovať. Nech nič nie je prirodzené. Tak je všetko v poriadku. Výborne sa kĺžem. No čo? Nikdy ste neboli na diskotéke? Takže ešte raz: Tak, ako nikdy! A doneste mi, čo potrebujem! Môže byť aj starenka s bohatým venom.

Páčilo sa ti? Nepomiešal som čas. Iba si myslíš. Som úplne vedomý. Tvárim sa tak, aby sa nedalo vedieť. Dobre, zavolaj taxík. Nie Chrysler! Bude to drahé. A keď prídeme domov, otvorím zásuvku starého sekretára. Vytiahnem niekoľko lentiliek. Rozpustím na nich cukor a namaľujem si ním pery. Akože rúž. Dobre si pamätám, že sa ti páčia neidentifikovateľné tvory? Pustíme si niečo od starého Morodera. Spánok príde, keď odídeš.

Zober si svoje prasiatko.

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu