Snažil som sa našpúliť pery a nežne pohodiť ofinou. Chcel som ju vyprovokovať. Neveril som, že budem mať úspech. Bola ochotná prijať moju nenormálnosť. Tak som sa zaklonil. Oprúc sa o lakte. Tváril som sa tak, ako to nevie nik. Odpočítaval som sekundy. Pokojne. Potriasla kučerami. Pozrela mi do očí. Prižmúrila ich. Svoje aj moje. Prisadla si. Zaklonila hlavu. Mala ju na úrovni mojej. Otočila sa ku mne. Náhrdelník sa jej posunul doprava. Naznačila, aby som nerozprával. Odvrátila sa. Vybrala z kabelky rúž. Použila ho. Na moje pery. Hanbil som sa. Nemám pekné pery. Usmieval som sa. Trochu. Veľmi idiotsky. Otvorila pery a vycerila zuby. Videl som niečo, ako poloúsmev. Čakal som, že mi vynadá. Alebo výsmech. Alebo kusnutie do brady. Nič. Zas zaklonila hlavu. Sedel som viac vzpriamene, ako pred tým. Naznačila, aby som sa zaklonil. Našpúlila privreté pery. Akoby mi ukazovala, ako to mám urobiť. Tak som to urobil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
narazuvzdornaa
20. 11.novembra 2010 23:28
Rišulko!
Napíš svoj komentár